S Emou nie je všetko v poriadku, Autizmus u detí
Príbeh:
„Keď príde na autizmus, rodič žije v popieraní, ako keby nechcel vidieť pravdu. Asi prvý krát sme si začali všímať že s Emou nie je všetko v poriadku okolo veku, kedy už ostatné deti začínajú rozprávať. Keďže sme s manželom pracovali na striedačku, vždy sme boli s Emou doma, nepotrebovali sme chodiť do denného centra, takže sme boli vždy osamote – ani priateľov, či rodinu sme nemali na blízku, a kvôli práci náš sociálny život stagnoval, boli sme takpovediac izolovaní od sveta. Ema vedela vyjadriť to, čo potrebovala aj bez slov, a keďže sme v iných vývinových štádiách dosiahli stanovené ciele, ako ostatné deti, nerobili sme si s jej obmedzeným slovníkom starosti. Dokonca, keď mala Ema 18 mesiacov, sme sa o naše obavy podelili s našou pediatričkou, no tá povedala že je ešte čas a máme to pozorne sledovať – čo sme aj urobili. Keď mala Ema tri roky, kvôli práci sme sa presťahovali, a jej prístup k iným deťom sa zmenil. Nemohli sme ignorovať skutočnosť, že vo veku troch rokov nevedela rozprávať ani na úrovni dvojročného dieťaťa. Vtedy sme sa rozhodli vyhľadať odbornú pomoc. V tom období sa vyvinuli aj ďalšie symptómy ako vyhýbanie sa očnému kontaktu a repetitívne, opakujúce sa správanie. Keď nám bola oznámená diagnóza, bol to pre nás šok, samozrejme. Pociťovali sme úzkosť, hnev, zahanbenie a frustráciu. Ľudia sa boja nepoznaného. Pri slove autizmus sa nám vybavil hneď film Rain man s Dustinom Hoffamnom. No postupne sme sa začali s týmto ochorením oboznamovať, stále sa učíme nové veci, a čím viac vieme, tým ochorenie Emy viac akceptujeme. Ona jednoducho vníma svet okolo nej inak. Ako náhle som to vzala na vedomie, vedela som sa pohnúť ďalej a urobiť Emin život šťastnejším a pohodlnejším.
Ema je veľmi láskyplná, za čo som veľmi vďačná, keďže mnoho detí s poruchou autistického spektra odmieta akýkoľvek fyzický kontakt. Miluje zvieratá – hlavne naše dve mačky a zbožňuje pomáhať ocinovi pri varení a pečení, veľmi jej to ide. V tomto štádiu Ema neberie žiadne lieky, chodí do normálnej škôlky s ostatnými deťmi na 3 hodiny denne, čo je pomohlo zlepšiť jej komunikáciu a taktiež chodíme na terapiu s názvom „aplikovaná behaviorálna analýza“, čo nám veľmi pomohlo zredukovať nevhodné správanie. Taktiež zvažujeme že Emke zaobstaráme asistenčného psíka, ktorí sa preukázali ako veľmi prospešní pri deťoch s autizmom. Naše životy sa veľmi zmenili, samozrejme nikdy by nás ani nenapadlo, že budeme mať dieťa s nejakou poruchou, no Ema je všetko čo sme kedy chceli, a robiť ju šťastnou je pre nás to najdôležitejšie. Sme vďační, za všetku tú podporu, či už od učiteľov, od doktorov, či v centre pre liečbu autistických detí, a stretávame sa aj s inými rodičmi a ich deťmi s poruchami autistického spektra. Hlavné je sa nebáť, nie ste v tom sami, akceptujte že to bude výzva, no vaše dieťa si zaslúži to najlepšie.“