Balance Management

Nástroj ako spoznať sám seba

Aj deti majú depresiu

Detská depresia – depresívna porucha sa môže objaviť v každom veku a hoci je jej prežívanie vždy spojené s nemalým utrpením, obzvlášť náročné j,e ak sa dotýka tých najzraniteľnejších, detí.

Vyskúšajte TEST TU.

Pravdepodobne ste netušili, že depresívne symptómy sa môžu rozvinúť už u dojčiat a batoliat. Detskou depresiou trpí približne 1% detí predškolského veku. Jej výskyt stúpa u školákov na cca 3% a kulminuje v období puberty, kedy depresiou trpí až 5-8% dospievajúcich.

Depresia sa definuje ako porucha nálady a medzi jej typické príznaky patrí prežívanie smútku, skľúčenosti, strata záujmov a schopnosti prežívať radosť. V detskom veku je však jej obraz v každom vývinovom období špecifický. Zatiaľ čo u mladších detí sa objavuje skôr agresívne správanie a somatizačné ťažkosti (telesné príznaky), depresia u puberťákov a adolescentov je v mnohom podobná tej „dospeláckej“.

Pozor: Deti o pomoc nežiadajú!

Hoci je detský vnútorný svet veľmi bohatý a prežívanie intenzívne, deti pri psychickom utrpení spravidla nevyhľadávajú pomoc. Dôvod je prostý. Psychika a emócie sú pre deti len veľmi ťažko uchopiteľné na kognitívnej (rozumovej) a verbálnej (rečovej) úrovni. Dieťa si jednoducho nedokáže uvedomiť, čo sa s ním deje, nevie to pomenovať a bez pomoci dospelého nedokáže o svojom utrpení hovoriť.

U dospievajúcich sa táto schopnosť zlepšuje, ale ochota zveriť sa so svojimi problémami dospelým prudko klesá. Násťroční hľadajú pomoc u rovesníkov alebo sa so svojimi problémami uzatvárajú pred celým svetom.

Rozpoznanie depresívnych príznakov ako i vyhľadanie pomoci preto zostáva na pleciach dospelých – rodičov a opatrovníkov dieťaťa. Dôležité je vedieť, ako sa depresia v tom – ktorom vývinovom období prejavuje a s ktorými problémami či poruchami sa môže prelínať.

Depresia u dojčiat a batoliat

U detí do troch rokov je depresívne prežívanie skôr ojedinelé. Objavuje sa však tzv. anaklitická depresia, ktorá vzniká ako dôsledok včasnej separácie od najbližšej vzťahovej osoby, najčastejšie od matky. Ak je dieťatko do troch rokov z akýchkoľvek dôvodov odlúčené od osoby, ktorá sa dovtedy o neho pravidelne starala, môžu sa u neho rozvinúť depresívne príznaky. U disponovaných a zraniteľných detí môže dôjsť k nástupu depresia aj pri krátkodobom odlúčení, napr. pri predčasnom umiestnení do jasličiek či materskej školy. Najcitlivejším obdobím je 8.-9. mesiac života.

Prejavy anaklitickej depresie sú značne špecifické a preto zostávajú v mnohých prípadoch nerozoznané. Patrí medzi ne predovšetkým rezignácia a regres. Dieťatko sa môže začať javiť ako veľmi poslušné, tiché, prestane plakať, prestane sa dožadovať naplnenia svojich potrieb. Rezignuje. Vo vývine však spravidla degraduje na nižšiu úroveň. Zručnosti a schopnosti, ktoré už malo osvojené zrazu neovláda a často dochádza aj k výraznému narušeniu denného rytmu. U batoliat (detí od 1 do 3r.) sa objavuje aj typické depresívne ladenie – smútok, neschopnosť prežívať radosť, strata záujmu.

Depresia u detí predškolského veku

U predškolákov môže mať rozvoj depresie rôzne príčiny. Najčastejšie však býva stále naviazaný na rodinné prostredie. Zraniteľnejšie deti môžu depresiou zareagovať na rozvod rodičov, ale aj konflikty v rodine, či na stratu blízkej osoby.

Medzi najčastejšie príznaky patria

  • záchvaty plaču a kriku

  • rýchle striedanie nálad

  • agresivita

  • motorický nepokoj až hyperaktivita/ motorická inhibícia (pohybový útlm)

  • nesústredenosť

  • strata kreativity a zvedavosti

  • nechutenstvo

  • poruchy spánku

  • odmietanie hry s rovesníkmi

  • sociálna izolácia

  • mutizmus (dieťa prestáva hovoriť)

Depresia u detí mladšieho školského veku

S nástupom do školy stúpa v živote dieťaťa význam rovesníckych vzťahov. Naďalej však zostáva v popredí aj rodina a rodinný život. Negatívne zmeny v ktoromkoľvek z týchto prostredí (v škole, medzi rovesníkmi a kamarátmi, v rodine) môžu viesť u disponovaných detí k rozvoju depresívnych symptómov. Aj v tomto veku sa už objavuje ako prvotná príčina depresie šikana.

Medzi typické príznaky depresie u detí od 6 do 10 rokov patrí:

  • nesústredenosť

  • neschopnosť a neochota učiť sa

  • rýchle zmeny nálad

  • zjavná neistota

  • podráždenosť

  • záchvaty plaču

  • striedanie pohybovej hyperaktivity a útlmu

  • enuréza (pomočnovanie)

  • poruchy spánku

  • bolesti brucha, hlavy

  • únava

  • nezáujem o okolie

Depresia u detí staršieho školského veku

U detí staršieho školského veku sa dostávajú do popredia rovesnícke vzťahy, predovšetkým kamarátstva s deťmi rovnakého pohlavia. Depresia tu vzniká často ako dôsledok šikany, neprijatia rovesníkmi, problematických a konfliktných vzťahov. Svoj význam má pochopiteľne naďalej i rodina a u disponovaných detí môže súvisieť depresívne prežívanie i s neúspechom či už v školských alebo v záujmových aktivitách.

U detí staršieho školského veku patria medzi najčastejšie symptómy depresie:

  • skľúčenosť

  • úzkosť

  • neistota

  • kolísanie nálad

  • nízke sebahodnotenie

  • myšlienky na samovraždu

  • nesústredenosť

  • nižšia výkonnosť

  • tendencie k hĺbavosti

  • nižšia činorodosť

  • bolesti hlavy

  • tráviace ťažkosti

  • priberanie na váhe

  • sociálna izolácia/ neobľúbenosť medzi rovesníkmi

  • pocity nepochopenia

Depresia u adolescentov

U adolescentov sa dostávajú definitívne do popredia rovesnícke vzťahy vrátane tých romantických s opačným pohlavím. Depresia tu okrem iného môže vzniknúť ako reakcia na rozchod či sklamanie v láske. Príčiny môžu byť samozrejme rôzne a rovnako rôznorodé ako u dospelých.

Depresia sa u adolescentov najčastejšie prejavuje nasledujúcimi príznakmi:

  • úzkosť

  • záchvaty plaču

  • pocity beznádeje

  • pocity nudy

  • zúfalstvo

  • smútok striedaný so zvýšenou impulzivitou

  • apatia

  • strata energie striedaná s nepokojom a podráždenosťou

  • nepozornosť

  • nízke sebahodnotenie

  • myšlienky na samovraždu

  • iritabilita

  • únava

  • zmeny hmotnosti

  • zvýšená spavosť

  • bolesti hlavy

  • hypochondrické sťažnosti

  • neschopnosť byť sám

  • pocity samoty, opustenosti

  • pocity nepochopenia

  • impulzivita

  • promiskuita

  • užívanie psychoaktívnych látok

Ako pomôcť svojmu dieťaťu

  • Všímajte si svoje dieťa, venujte sa mu

Aby ste mohli vôbec tušiť, že vaše dieťa nejakú pomoc potrebuje, musíte ho poznať a spozorovať, že sa s ním niečo deje. To je prakticky nemožné, ak s ním netrávite dostatok času a nevenujete sa mu. Počúvajte svoje dieťa v každom veku, hrajte sa s ním, rozprávajte sa, hľadajte si spoločné aktivity. Choďte na rodičovské združenia, informujte sa o ňom v škole či v škôlke, zaujímajte sa o jeho záľuby a voľnočasové aktivity, zoznámte sa s jeho blízkymi priateľmi.

  • Nebagatelizujte problémy svojho dieťaťa

Hádky medzi kamarátmi, problémy v rovesníckych partiách, neúspechy v škole, sklamania v láske… My dospelí sa nad nimi neraz pousmejeme ako nad banalitami, ktoré prišli a odídu. Dieťa rôzneho veku ich však prežíva rôzne citlivo. Dotýkajú sa jeho detskej duše rovnako ako sa nás dotýkajú problémy zo sveta dospelých. Nikdy nepochybujte o emóciách svojho dieťaťa. Ak plače, pretože mu niekto vzal hračku, je to rovnako dôležité ako keď bude neskôr plakať kvôli päťke v škole alebo kvôli rozchodu s priateľom. Každému prežívaniu dieťaťa venujte adekvátnu pozornosť. Buďte mu oporou.

  • Neurčujte diagnózu, vyhľadajte pomoc

Ak spozorujete, že sa s vašim dieťaťom niečo deje, nie je vašou úlohou určiť či ide alebo nejde o depresiu. Ako rodič sa môžete so svojimi obavami vždy obrátiť na odborníka, ktorý jediný dokáže spoľahlivo diagnostikovať depresiu, iný psychický problém alebo skonštatovať, že ide o prirodzené zvládanie aktuálneho vývinového medzníka. Pomoc pre svoje dieťa môžete hľadať v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva, ale aj v ambulanciách klinických psychológov alebo pedopsychiatrov.

  • Nikdy nepodceňujte vyjadrenia o samovražde

Medzi ľuďmi sa traduje nezmyselný mýtus, podľa ktorého, ak niekto o samovražde hovorí, nikdy to neurobí. Nie je to pravda! Práve naopak, viac či menej priame vyjadrenia o samovražde sú jasným príznakom toho, že dieťa o nej premýšľa. Môže ísť o skutočný záujem skončiť svoj život, akt zúfalstva, volanie o pomoc aj o demonštratívne pútanie pozornosti. Opäť však nie je úlohou rodiča zistiť, o ktorý prípad sa jedná u vášho dieťaťa. Zverte túto úlohu do rúk odborníka, ide predsa o život. Návštevu psychológa alebo detského psychiatra v tomto prípade neodkladajte.

  • Pridajte dieťaťu do programu príjemné aktivity

Či už u vášho dieťaťa bola diagnostikovaná depresia alebo sa vám len zdá v poslednom období smutnejšie a sklesnutejšie ako inokedy, snažte sa mu spríjemniť trávenie voľného času. Nech už ide o puberťáka alebo o malého školáka, iste viete, čo v minulosti rád robil, čo mu prináša radosť a zlepšuje náladu. Snažte sa mu týmito aktivitami a príjemnou spoločnosťou vyplniť čo najviac času. Vezmite ho na výlet, choďte na obľúbené miesta, s ktorými sa vám viažu pekné spomienky, venujte sa športom, ktoré máte radi, pozrite si spolu obľúbený film, choďte na koncert, do kina, na nákupy, na prechádzku, robte čokoľvek, čo vyčaruje vášmu potomkovi aspoň na chvíľu úsmev na tvári.