„Moje dieťa je neposlušné… nič neurobí na prvýkrát… stále musím nad ním sedieť…všetko mu musím pripomínať… nechodí na čas… v škole sa bije… papuľuje…klame, neučí sa, provokuje… neobsedí, stále sa vrtí… je netrpezlivé, nič nedokončí…v škole vyrušuje…v detskej izbe má stále neporiadok…“

Vyskúšajte TEST TU.

Takéto a podobné sú najčastejšie ponosy rodičov detí s ADHD (z angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder). ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou je v súčasnosti jednou z najobvyklejších príčin, pre ktoré sa rodičia so svojimi deťmi obracajú na psychológa. Podľa prieskumov ňou trpí cca 7-9% detí školského veku. Tieto deti zlyhávajú doma i v škole, bývajú označované ako neposlušné, neporiadne, otravné alebo dokonca hlúpe. Strácajú sebavedomie, vnímajú samé seba ako neúspešné a zlé. V skutočnosti je väčšina ich problémov spôsobená vrodeným ochorením, kvôli ktorému si vyžadujú špecifický prístup vo výchove i vo vzdelávaní.

Čo je ADHD

ADHD teda nie je bežná detská neposlušnosť, nie je spôsobená výchovou a nemôže za ňu rodič ani dieťa. Ide o vrodenú poruchu spôsobenú narušením funkcií tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, predvídanie, zameranie a udržanie pozornosti a sebaovládanie.

ADHD sa spravidla prejavuje už v útlom veku, prvé príznaky sú pozorovateľné už u dojčiat a batoliat. Diagnóza sa však uzatvára najskôr po treťom roku života, spravidla ale až po nástupe dieťaťa do školy, teda medzi 6.-9. rokom. Dieťa s ADHD býva popisované ako hyperaktívne, nepozorné až problémové už v materskej škole. Spravidla dlho nevydrží pri hre či tvorivej činnosti, behá po triede, vyrušuje, bije sa s ostatnými deťmi, nepočúva inštrukcie. Nástupom do školy sa nároky na dieťa zvyšujú a problémy s aktivitou a pozornosťou sú ešte viditeľnejšie.

Ako rozpoznať ADHD

ADHD u batoliat a predškolákov

Už u detí do troch rokov môžu rodičia alebo osoby, ktoré sa o ne pravidelne starajú, pozorovať niektoré typické symptómy. Najčastejšie ide o narušenie rytmu spánku a bdenia, dieťatko býva hore dlho do noci, často sa budí, cez deň spí. Môže byť nepokojné, impulzívne, intenzívne reaguje aj na menšie podnety, býva dráždivé. Väčšie batoľatá a predškoláci sa nevydržia venovať hre, často striedajú hračky alebo ich ničia. Behajú od aktivity k aktivite. Bývajú celkovo hlučnejšie, kričia, plačú, dospelých svojim správaním vyčerpávajú. Reagujú rýchlo a nepredvídateľne, pričom ich správanie sa zásadne nemení v závislosti na prostredí, t. z. správajú sa rovnako doma, v škôlke, v obchode, na návšteve.

ADHD u detí školského veku

U školákov má syndróm ADHD svoje typické príznaky, ktoré možno zhrnúť pod hyperaktivitu, nepozornosť a impulzivitu.

Hyperaktivita znamená, že dieťa je akoby neustále v pohybe. Tieto deti často pôsobia ako poháňané motorčekom. Nevydržia sedieť na mieste a ak sú k tomu nútené, vrtia sa, hrajú sa s rukami, nohami, hľadajú podnety vo svojom okolí. Vstávajú a behajú po miestnosti aj v situáciách, keď to nie je vhodné, napr. počas vyučovania v škole. K hyperaktivite patrí aj zvýšený, často hlučný rečový prejav. Dieťa skáče do reči, nevydrží čakať, kým príde na neho v komunikácii rad, hovorí rýchlo, veľa a hlučne. Nevydrží sa v tichosti hrať.

Nepozornosť so sebou nesie problémy s duševnou prácou, s prípravou na vyučovanie, riešením úloh, čítaním, ale aj s počúvaním a plnením inštrukcií. Nepozorné dieťa sa nechá ľahko rozptýliť podnetmi z okolia, venuje sa všetkému a ničomu. Nedokáže sa sústrediť na detaily alebo sa zaoberá nepodstatnými detailmi pričom mu podstata uniká. V rozhovore pôsobí akoby nepočúvalo, inštrukcie si nepamätá a potom ich nedokáže plniť. Dieťa tiež môže pôsobiť ako zábudlivé a neporiadne. Zvykne strácať veci.

Impulzivita sa prejavuje ako tendencia konať a hovoriť bez predchádzajúceho uvažovania. Pre dieťa je typické, že nedokáže čakať, vyhŕkne odpoveď skôr ako je dokončená otázka alebo ako by stihlo popremýšľať. Rodičia sa často sťažujú, že ich deti neuvažujú nad dôsledkami, konajú akoby bez rozmyslu.

ADHD v období dospievania a dospelosti

Donedávna panoval názor, že ADHD sa týka prevažne detí školského veku, ktoré z tejto poruchy postupne vyrastú. Pravdou je, že príznaky sa vekom do veľkej miery korigujú. Výskumy však ukazujú, že syndróm ADHD pretrváva do dospelosti. Dospievajúci a dospelí s ADHD už nepadajú zo stoličky, nevybiehajú bez rozmyslu na cestu a neskáču iným do reči. Prežívajú však veľký vnútorný nepokoj, zvyknú zabúdať na termíny, strácajú veci, majú vo všeobecnosti problém udržať si v živote poriadok. Správajú sa chaoticky v práci, v domácnosti, ale napríklad aj v doprave ako šoféri. Sú náchylnejší k impulzívnemu nakupovaniu, častejšie striedajú partnerov a ľahšie prepadajú závislostiam na psychoaktívnych látkach. Nedokážu si usporiadať plnenie úloh a tak často nestíhajú, bývajú unavení a môže sa u nich ľahšie rozvinúť depresia i chronický únavový syndróm.

Ako vychovávať dieťa s ADHD

Výchova dieťaťa s ADHD je náročná hneď z niekoľkých dôvodov:

• Výchova dieťaťa s ADHD si vyžaduje viac úsilia, pozornosti a času zo strany rodičov.

• Výchova dieťaťa s ADHD si vyžaduje výbornú spoluprácu rodičov, učiteľov a ďalších odborníkov v prospech dieťaťa.

• Rodičia detí s ADHD sa často stretávajú s nepochopením okolia, ktoré ich dieťa vníma ako zlé, nevychované alebo hlúpe.

• Dieťa s ADHD potrebuje viac pomoci a podpory, aby bolo úspešné. Pri zažívaní neustáleho neúspechu prepadáva pocitom menejcennosti.

Tipy a odporúčania pre výchovu dieťaťa s ADHD:

• Ako rodičia si uvedomte a neustále si pripomínajte, že vaše dieťa sa správa tak ako sa správa v dôsledku ochorenia. Hoci sa vám to občas môže javiť inak, nerobí to náročky, z nedbanlivosti či z ľahostajnosti k vám alebo k úlohám, ktoré dostáva.

• Snažte sa nevystavovať svoje dieťa veľkej kritike, karhaniu a odmietaniu. Dieťa prepadne frustrácii a do každej ďalšej úlohy bude vstupovať bez motivácie, s očakávaním neúspechu a zlyhania.

• Cielene hľadajte príležitosti, v ktorých by ste mohli svoje dieťa za niečo pochváliť. Uvedomte si, že dieťa s ADHD zažíva žalostne málo pochvaly a ocenenia. Nedávajte mu ju “zadarmo”. Pomáhajte mu uspieť alebo hľadajte oblasti, v ktorých je naozaj dobré a za všetko, čo sa mu podarí, ho cielene chváľte.

• Klaďte na svoje dieťa primerané požiadavky. Pravdepodobne nebude nikdy dosahovať niektoré výsledky tak ako iné deti. Nechcite to od neho. Očakávajte však primerané zlepšenia a v oblastiach, kde je naozaj dobré (napr. šport, iné voľnočasové aktivity) buďte aj primerane nároční.

• Všetky pravidlá, povinnosti a požiadavky dieťaťu primerane vysvetlite a overte si porozumenie. Vyvarujte sa siahodlhým výchovným prednáškam, hovorte na dieťa stručne, jasne a vecne. Uistite sa, že vás počúvalo a porozumelo vám.

• Stanovte si v domácnosti jasné a jednoznačné pravidlá, ktoré budú všetci rešpektovať. Pravidlá vnášajú do života dieťaťa s ADHD poriadok a organizovanosť, ktorú ono samo postráda.

• Za žiaduce správanie dieťa odmeňujte. Vypracujte si jasný systém odmien alebo dohody, podľa ktorých budete postupovať (napr. zbieranie bodov za dobré známky, za plnenie povinností v domácnosti a pod.). Odmena by mala byť pre dieťa zaujímavá a motivujúca. Ideálne je, ak si ju dieťa vyberie samo. Požiadavky vždy nastavte tak, aby bola odmena pre dieťa dosiahnuteľná.

• Pokiaľ je to možné, nežiaduce správanie dieťaťa neodmeňujte pozornosťou. Snažte sa ho ignorovať. Ak je negatívne správanie závažné, dieťa dôrazne upozornite, prípadne pristúpte k vhodnému trestu (zákaz aktivity, odobratie výhod a pod.).

• Nepoužívajte telesné tresty.

• Vyvarujte sa perfekcionistickej, ale aj príliš liberálnej výchovy. Dieťa s ADHD potrebuje jasné a striktné pravidlá, ale aj uznanie a pochopenie.

• Ako rodičia buďte vo výchove jednotní. Nejasné smerovanie rôznych osôb vnáša do života dieťaťa ďalší chaos.

• Vaše dieťa potrebuje špecifické podmienky domácej prípravy na vyučovanie. Oveľa dlhšie ako iné deti bude potrebovať vašu pomoc a podporu. Snažte sa mu plnenie náročných úloh vysvetliť, komplexné úlohy rozdeliť na menšie kroky.

• Prostredie pre prípravu na vyučovanie by malo byť pokojné, bez zbytočných rušivých podnetov.

• Dieťa s ADHD sa nevydrží sústrediť dlhší čas. Ak má viac domácich úloh, rozdeľte mu prípravu na vyučovanie na menšie časové úseky, ktoré vystriedate s aktívnym oddychom.

• Hľadajte pre svoje dieťa vhodné voľnočasové aktivity. Mnohé deti s ADHD sú úspešné v športe. Nevhodné sú však rýchle športy zamerané na súťaženie, pretože v deťoch podporujú impulzivitu. Vhodnejšie sú organizované aktivity, ktoré jednak poskytujú priestor pre uvoľnenie, jednak prinášajú pravidlá a hranice.

Liečba dieťaťa s ADHD

ADHD je diagnóza spadajúca do oboru detskej psychiatrie. Diagnózu by mal preto určiť pedopsychiater, často v spolupráci so psychológom a neurológom. Až po absolvovaní diagnostiky je možné pristúpiť k terapii.

ADHD nie je liečiteľná porucha, t.z. nie je možné odstrániť jej príčinu tak, aby došlo k absolútnej korekcii problémov dieťaťa. Kombináciou vhodného výchovného prístupu v rodine i v škole a intervencie psychológa či pedopsychiatra, je však možné dosiahnuť značné zlepšenie. Terapia ADHD je teda založená predovšetkým na spolupráci všetkých zúčastnených.

Dieťa s ADHD by malo absolvovať vyšetrenie v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré na základe výsledkov vyšpecifikuje odporúčania pre výchovu a vzdelávanie v školskom prostredí. Na základe toho bývajú tieto deti spravidla vzdelávané formou integrácie v bežnej triede.

Vyšetrenie u pedopsychiatra môže viesť k indikácii medikamentóznej liečby, ktorej by sa rodičia detí s ADHD nemali cielene vyhýbať. Môže viesť k značnému zlepšeniu kvality života dieťaťa a k ľahšiemu prekonávaniu niektorých problémov.

Psychológ môže na základe vyšetrenia dieťaťa odporučiť vhodné metódy výchovy v rodine (napr. dohody, bodový systém, behaviorálnu modifikáciu a pod.), poskytnúť poradenstvo rodičom, ale aj odporučiť vhodné tréningy pozornosti pre dieťa. V praxi sa u detí s ADHD často využíva EEG biofeedback, program KUPOZ či COGNI+.