Panická porucha (vyskúšajte TEST) sa prejavuje záchvatmi (tlak na hrudi, bolest na hrudi) masívnej úzkosti, ktoré nie sú obmedzené na konkrétnu situáciu. Objavujú sa nepredvídateľne a náhle za rôznych okolností. Typické sú veľmi intenzívne vegetatívne príznaky (telesné príznaky neovládateľné vôľou) ako búšenie srdca, bolesť na hrudi, pocity dusenia, závrate a pocit neskutočnosti. U postihnutého dochádza k rozvoju intenzívneho strachu a pocitu straty kontroly. Bojí sa, že omdlie, zomrie, prestane sa ovládať alebo “zošalie”. Záchvaty trvajú rádovo minúty a nie sú životu ani zdraviu nebezpečné. Spájajú sa však s vysokým stresom, ktorý spolu s napätím u človeka často pretrváva i v období medzi záchvatmi. Panická porucha je liečiteľná porucha s dobrou prognózou.

Príznaky naznačujúce, že trpíte panickou poruchou

• spontánne a opakovane sa u vás objavujú záchvaty s výraznými telesnými príznakmi
• záchvaty prichádzajú náhle a odznievajú v priebehu niekoľkých minút
• počas záchvatu sa bojíte, že zomriete, dostanete infarkt, omdliete alebo sa vám stane niečo zlé
• trpíte strachom, že dostanete ďalší záchvat
• v priebehu záchvatu máte aspoň 4 z nasledujúcich telesných príznakov:
  • búšenie srdca a zrýchlený tep
  • potenie
  • tras, chvenie
  • sucho v ústach
  • sťažené dýchanie
  • pocit dusenia
  • bolesť alebo tiaž na hrudi
  • žalúdočná nevoľnosť
  • závrate, točenie hlavy
  • pocit, že nie ste v realite, že ste mimo
• počas záchvatu sa bojíte, že by ste mohli nad sebou stratiť kontrolu
• záchvaty sa u vás vyskytujú napriek tomu, že ste zdravotne v poriadku, t.z. nie sú vyvolané žiadnou telesnou ani inou psychickou poruchou

Panická porucha prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Od bežnej úzkosti sa však spravidla odlišuje nasledujúcimi znakmi:

• úzkosť je pri panikách veľmi intenzívna až masívna
• úzkosť sa objavuje v podobe náhlych a neočakávaných záchvatov
• úzkosť po niekoľkých minútach spontánne odznie
• počas záchvatu sa objavujú výrazné telesné príznaky, ktoré vyvolávajú strach

Ako sa panická porucha lieči

V terapii sa využíva farmakologická liečba a psychoterapia. Psychofarmaká majú uplatnenie zvyčajne v prvých fázach a ich úlohou je zmierniť príznaky a pomôcť pacientovi zvládnuť akútnu emočnú krízu. Z dlhodobého hľadiska je účinnejšia psychoterapia. Pacient sa v priebehu sedení učí porozumieť prejavom úzkosti, priebehu záchvatu a stresovej reakcii. Získava náhľad na svoje problémy a osvojuje si mechanizmy zvládania. Hospitalizácia je nutná len v ťažších prípadoch.

Kedy vyhľadať pomoc

• ak sa u vás objavujú záchvaty masívnej úzkosti sprevádzané strachom
• ak sa záchvaty objavili aspoň 4 krát počas uplynulých 4 týždňov
• ak sa záchvaty objavili 4 krát za posledný týždeň
• ak sa obávate, že by ste mohli dostať ďalší záchvat
• ak ste absolvovali lekárske vyšetrenie, ktoré potvrdilo, že ste telesne v poriadku, resp. neobjavila sa telesná príčina záchvatov

Príklad z praxe

Patrik má 36 rokov a je úspešný podnikateľ. V práci je dlhodobo veľmi vyťažený, k čomu sa v poslednom období pridali i partnerské problémy. Manželka mu neustále vyčíta, že trávi všetok čas mimo domova, nevenuje sa jej ani deťom. Dochádza medzi nimi k častým hádkam, sexuálne už spolu takmer nežijú. Na jar prekonal Patrik náročnejšie vírusové ochorenie, z ktorého sa zotavoval necelý mesiac. Po antibiotickej liečbe sa vrátil do práce. Nasledovali resty v práci, nadčasy a ďalšie hádky s manželkou. Zhruba dva týždne po nástupe do práce sa Patrik uprostred noci zobudil na to, že sa nemôže nadýchnuť, silno mu búši srdce a cíti brnenie v prstoch. Bol presvedčený, že ide o infarkt a manželka mu zavolala sanitku. V nemocnici ho monitorovali, ale nijaké známky infarktu sa neobjavili. Patrik sa na čas upokojil, ale po necelom týždni sa záchvat objavil opäť. Priebeh bol rovnaký. Od toho obdobia sa u Patrika objavilo niekoľko záchvatov na rôznych miestach a v rôznom čase. Bolo mu zle v práci, doma, v aute počas čakania v dopravnej zápche. Zakaždým sa u neho objavovalo sťažené dýchanie, búšenie srdca, tlak na hrudi a brnenie v rukách a v perách. Hoci Patrik absolvoval množstvo vyšetrení, somatická príčina odhalená nebola. Praktická lekárka ho preto odoslala do ambulancie klinického psychológa.

Patrik trpí panickou poruchou. V náročnom životnom období sa u neho začali objavovať záchvaty intenzívnej úzkosti s výraznými telesnými príznakmi. Patrik sa obáva, že by mohol dostať infarkt, ale EKG ani záťažové EKG nijaké zmeny neodhalilo. Patrik preto absolvoval intenzívnu psychoterapiu, v rámci ktorej sa naučil svoju úzkosť zvládať. Záchvaty sa u neho aktuálne objavujú len ojedinele, Patrik dokáže rozpoznať ich prvé príznaky a vie s nimi pracovať.