Špecifická fóbia je úzkostná porucha prejavujúca sa iracionálnym strachom z určitého špecifického objektu alebo situácie. Charakteristické je, že postihnutý trpí príznakmi úzkosti len vtedy, ak je v kontakte s objektom svojho strachu. Pokiaľ sa s ním nestretáva a neobáva sa hrozby stretnutia, úzkosť sa u neho nevyskytuje. Medzi najčastejšie objekty strachu patria zvieratá (napr. hady, pavúky), výška, búrka, tma, lietadlá, uzavreté priestory, návšteva zubného lekára, pohľad na krv alebo zranenie a pod. Postihnutý sa objektu svojho strachu intenzívne vyhýba. Špecifická fóbia je liečiteľná porucha s dobrou prognózou.

Príznaky naznačujúce, že trpíte špecifickou fóbiou

• máte strach z konkrétneho objektu alebo situácie
• bojíte sa niektorého druhu zvierat alebo zvierat všeobecne
• máte strach z nejakého prírodného živlu (napr. búrka)
• bojíte sa krvi alebo injekcie
• máte strach z konkrétnych miest (napr. z tunelov, výťahov)
• vynakladáte veľké úsilie na to, aby ste sa objektu svojho strachu zďaleka vyhli
• už pri predstave kontaktu s obávaným objektom sa u vás objavujú príznaky úzkosti
• bojíte sa, hoci iní vo vašom okolí sa toho istého objektu neboja
• uvedomujete si, že váš strach je iracionálny, prehnaný, ale nedokážete si pomôcť
• v kontakte s objektom vášho strachu prežívate intenzívne telesné príznaky – napr. búšenie srdca, tras, potenie, zrýchlené dýchanie, pocit na zvracanie a pod.
• na objekt svojho strachu zameriavate všetku svoju pozornosť

Špecifická fóbia prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Od bežného strachu sa však spravidla odlišuje nasledujúcimi znakmi:

• strach je intenzívnejší
• objekt vyvoláva strach dlhodobo
• strach nedovoľuje kontaktovať sa s objektom
• človek sa nápadne vyhýba objektom, ktorých sa obáva
• v obávaných situáciách sa objavujú intenzívne vegetatívne príznaky (telesné príznaky, ktoré nie je možné ovládať vôľou, napr. červenanie sa)

Ako sa špecifická fóbia lieči

Mnohí ľudia trpiaci špecifickou fóbiou pomoc nikdy nevyhľadajú (napr. nie každý, kto sa bojí pavúkov vyhľadá psychológa alebo psychiatra). Terapii sa spravidla podrobia pacienti, ktorým ich strach výrazne zasahuje do života a obmedzuje ich (napr. ak človek potrebuje pracovne veľa cestovať, ale nemôže, pretože sa bojí letieť lietadlom). Metódou prvej voľby je psychoterapia. V odôvodnených prípadoch sa v úvodných fázach môže kombinovať s farmakologickou liečbou, ktorej úlohou je pomôcť pacientovi zvládnuť príznaky úzkosti. Psychoterapia sa zameriava na zvládnutie strachu a odstránenie vyhýbavého správania.

Kedy vyhľadať pomoc

• Keď trpíte výrazným strachom z jednej konkrétnej situácie alebo objektu
• keď sa neustále vyhýbate objektu svojho strachu
• keď si sami uvedomujete, že váš strach je neprimeraný alebo nezmyselný
• keď už pomyslenie na objekt alebo situáciu u vás vyvoláva úzkosť
• ak vás váš strach obmedzuje v bežnom živote

Príklad z praxe

Pani Simona má 31 rokov a je matkou 3 ročného syna. Od detstva trpí fóbiou zo psov, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zhoršila. Aktuálne už nedokáže chodiť sama von, prejsť po ulici alebo ísť na prechádzku so synom. Na nákupy a za inými povinnosťami chodí výlučne autom, ale aj pri prechádzaní z auta a do auta trpí veľkým strachom. Pani Simona sa vyhýba všetkým miestam, kde by mohla stretnúť psa. To výrazne obmedzuje jej život. Odmieta chodiť so synom na detské ihrisko a s rodinou na výlety. Jedine v spoločnosti manžela sa niekedy odhodlá na krátku prechádzku, pričom si vopred plánuje trasu, na ktorej je najmenšia pravdepodobnosť stretnutia so psom. Obchádza všetky parky a miesta, kde chodia psíčkari venčiť. Vždy starostlivo monitoruje svoje okolie a psa si všimne aj z veľkej vzdialenosti. Manžel sa na ňu preto často hnevá. Aj doma sa cíti nepríjemne, ak spoza okien počuje štekot alebo vidí psa v televízii či na obrázku.

Pani Simona trpí strachom zo psov už od útleho detstva. Ako 5 ročnú ju napadol menší pes. Nebola zranená, ale odvtedy pri každom stretnutí so psom plakala a utekala k rodičom. Rodičia sa ju snažili chrániť a tak ju podobným situáciám nevystavovali. Počas dospievania a mladej dospelosti mala zo psov rešpekt, ale dokázala fungovať bez obmedzení. Psom sa snažila vyhnúť na čo najväčšiu vzdialenosť, na ulici ich zďaleka obchádzala. V bezpečnej vzdialenosti nepociťovala väčší strach. Nikdy sa však žiadneho psa nedotkla. Jej strach sa zhoršil v období tehotenstva a ďalej sa prehĺbil po pôrode. Pani Simona sa začala obávať, že by ju pes mohol pohrýzť do brucha alebo že by sa ho natoľko zľakla, že by to mohlo ublížiť jej nenarodenému dieťaťu. Neskôr mala strach o syna i o seba. Čím viac sa psom vyhýbala, tým viac sa jej obavy prehlbovali. Pani Simona už aktuálne nedokáže samostatne fungovať, jej strach ju ochromuje v bežnom živote, drží ju v neustálom psychickom napätí.

Pani Simona trpí fóbiou zo psov, ktorá sa prejavuje veľkým strachom pri stretnutí so psom aj pri hrozbe stretnutia, zameraním pozornosti na objekt svojho strachu a vyhýbavým správaním. Nakoľko ju jej neprekonateľný strach výrazne obmedzuje v bežnom živote a v aktivitách, rozhodla sa v sprievode manžela navštíviť psychoterapeuta. V terapii sa pani Simona naučila kontrolovať príznaky strachu pomocou kontrolovaného dýchania a relaxácie. Po úvodnej fáze sa za podpory terapeuta postupne exponovala obávaným situáciám až sa jej úzkosť znížila na tolerovateľnú úroveň. Pani Simona je aktuálne schopná chodiť so synom na prechádzky do parku. Stretnutie so psom jej stále nie je príjemné, ale jej strach ju viac neobmedzuje v bežných činnostiach.