Agorafóbia je úzkostná porucha prejavujúca sa strachom z verejných priestranstiev, z preplnených miest, zhluku ľudí, z opustenia domova, z obchodov, z cestovania dopravnými prostriedkami, výťahmi a z iných uzavretých priestranstiev. Človek trpiaci agorafóbiou pociťuje úzkosť, ak sa ocitne na mieste, ktoré je objektom jeho strachu, ale aj keď musí opustiť svoje bezpečie, ktorým je spravidla domov. Úzkosť narastá, ak si uvedomí, že zo situácie nemôže uniknúť alebo že by svojim správaním mohol vzbudiť veľkú pozornosť okolia. Postihnutý predpokladá, že ak sa mu nepodarí včas uniknúť, prihodí sa mu nejaká katastrofa: omdlie, skolabuje, dostane infarkt alebo sa bude správať trápne. V najťažšom štádiu už nie je človek schopný opustiť svoj domov. Agorafóbia je liečiteľná porucha s dobrou prognózou.

Príznaky naznačujúce, že trpíte agorafóbiou

• máte strach z pobytu v dave ľudí
• bojíte sa pobytu na verejných priestranstvách, uliciach, námestiach, autobusových staniciach a pod.
• bojíte sa chodiť do spoločnosti – do kina, divadla, reštaurácie a pod.
• bojíte sa cestovať dopravnými prostriedkami bez doprovodu
• bojíte sa opustiť svoj domov
• bojíte sa chodiť nakupovať
• bojíte sa pobytu v obmedzenom priestore – vo výťahu, v podchode a pod.
• bojíte sa odísť z domu
• máte strach zostať doma sám
• desí vás čakanie v rade
• ak sa ocitnete v obávanej situácii, cítite silnú úzkosť
• bojíte sa, že by ste mohli omdlieť, skolabovať alebo, že sa vám na verejnom priestranstve stane niečo zlé
• v obávanej situácii sa u vás objavujú niektoré z nasledujúcich príznakov:
  • búšenie srdca
  • potenie
  • chvenie, tras
  • sucho v ústach
  • sťažené dýchanie
  • žalúdočná nevoľnosť
  • závrate, točenie hlavy
  • strach zo straty kontroly
  • strach zo smrti
• ak je to možné, obávanej situácii sa radšej vyhnete
• žiadate svojich blízkych, aby vás sprevádzali alebo chodili na niektoré miesta za vás
• váš strach vás obmedzuje v bežnom živote
• ak sa nachádzate v bezpečí, necítite úzkosť

Agorafóbia prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa neobjavujú všetky príznaky. Od bežného strachu sa však spravidla odlišuje nasledujúcimi znakmi:

• strach je intenzívnejší
• strach vedie k nápadnému vyhýbaniu sa určitej situácii
• strach ochromuje človeka v jeho bežnom živote
• v obávaných situáciách sa objavujú intenzívne vegetatívne (vôľou neovládateľné telesné) príznaky

Ako sa agorafóbia lieči

Terapia spočíva v kombinácii farmakoterapie a psychoterapie. V prípade menej a stredne závažných stavov, ktoré sa nekombinujú s ďalšou psychickou poruchou, spravidla postačuje intenzívna psychoterapia. Tá sa zameriava na zmenu presvedčení o obávanej situácii a postupné zvládanie strachu a vystavovanie sa objektu fóbie.

Kedy vyhľadať pomoc

• keď sa bojíte chodiť na bežné verejné miesta, medzi ľudí alebo sa bojíte zostať sám doma
• keď v obávanej situácii prežívate silnú úzkosť doprevádzanú intenzívnymi telesnými príznakmi
• keď si sami uvedomujete, že váš strach je neprimeraný alebo nezmyselný
• keď vás váš strach obmedzuje v bežnom živote
• keď musíte kvôli svojmu strachu zaťažovať svojich blízkych

Príklad z praxe

Petronela je 34 ročná fotografka, slobodná mamička 6 ročného chlapca. Asi dva roky má priateľa, s ktorým ale nežije v spoločnej domácnosti. Petronela veľa pracuje, aby sa dokázala postarať o seba a o svoje dieťa. Fotografuje umelecké portréty, reklamné objekty a donedávna sa zúčastňovala aj spoločenských akcií ako sú svadby, stužkové a podobne. V poslednom roku však začala cítiť strach z veľkých davov ľudí. Začalo to keď sa unavená vybrala na nákup a v obchodnom dome náhle skolabovala. Okoloidúci jej pomohli a privolali jej sanitku. Išlo len o náhlu nevoľnosť z nedostatku spánku a dehydratácie. Petronela však začala mať strach o svoje zdravie. Najskôr sa začala vyhýbať veľkým obchodným domom a nakupovala len v miestnych potravinách. Krátko na to jej prišlo zle v autobuse. Na najbližšej zastávke musela vystúpiť a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Silno jej búšilo srdce, mala strach, že opäť odpadne. Odvtedy sa mladá žena vyhýba aj cestovaniu hromadnými prostriedkami. Chodí výlučne autom aj to len v čase mimo dopravnej špičky. Petronela prestala fotografovať spoločenské akcie, pretože jej prekáža pracovať medzi ľuďmi. Zameriava sa len na individuálne fotografovanie. Aj vtedy si vyžaduje prítomnosť kolegyne, ktorej dôveruje. Má strach, že jej medzi ľuďmi príde zle, skolabuje a nikto jej nepomôže.

Petronela trpí agorafóbiou. Bojí sa pobytu v dave ľudí. Vyhýba sa nakupovaniu v obchodných domoch, cestovaniu v prostriedkoch hromadnej dopravy, v dopravnej špičke, účasti na spoločenských akciách. Petronela sa obávaným situáciám intenzívne vyhýba, čo jej zásadne komplikuje osobný i pracovný život. Preto sa rozhodla osloviť so svojim problémom psychoterapeuta. Za podpory medikácie sa odhodlala čeliť svojmu strachu a postupne sa vystaviť obávaným situáciám. Aktuálne už opäť zvláda samostatne cestovať hromadnou dopravou, chodí nakupovať a opäť sa naplno venuje fotografovaniu. Jej život sa po absolvovaní liečby vrátil do starých koľají.