Balance Management

Nástroj ako spoznať sám seba

Generalizovaná úzkostná choroba

Generalizovaná úzkostná porucha je charakteristická trvalou, voľne plynúcou úzkosťou, ktorá sa neobmedzuje na konkrétne situácie alebo objekty. Úzkostné prežívanie sa spravidla týka každodenných záležitostí a ich zvládania alebo zdravotného stavu postihnutej osoby či jej blízkych. Typické je nadmerné zaoberanie sa starosťami a stresujúcimi myšlienkami. Človek sa neustále obáva, že sa stane niečo zlé jeho blízkym alebo jemu samotnému, že niečo nezvládne, že niečo zle dopadne a pod. Jeho obavy ho unavujú, vyčerpávajú, držia v neustálom napätí. Najčastejšie sa vyskytujú obavy týkajúce sa zdravia, rodiny a priateľov, práce alebo školy, financií a každodenných povinností.

Príznaky naznačujúce, že trpíte generalizovanou úzkostnou poruchou

  • neustále pociťujete istú mieru úzkosti, napätia alebo strachu
  • robíte si veľké starosti, stále sa niečoho obávate (choroby, straty zamestnania, nezvládania pracovných alebo iných povinností, nedostatku peňazí)
  • takmer stále ste v napätí
  • bývate nervózny, podráždený
  • máte problém uvoľniť sa, oddychovať
  • opakovane sa u vás objavujú minimálne 4 z nasledujúcich telesných príznakov

    • búšenie srdca
    • potenie
    • chvenie
    • sucho v ústach
    • sťažené dýchanie
    • bolesti na hrudi
    • žalúdočná nevoľnosť
    • závrate
    • návaly tepla alebo chladu
    • napätie, pobolievanie vo svaloch
    • telesný nepokoj
  • vaše problémy sa objavujú bez ohľadu na situáciu
  • vaše problémy trvajú minimálne 6 mesiacov

Generalizovaná úzkostná porucha prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Od bežných starostí sa však spravidla odlišuje nasledujúcimi znakmi:

  • starosti sú intenzívnejšie
  • starosti vyvolávajú permanentnú úzkosť
  • objavujú sa telesné príznaky
  • starosti spôsobujú trvalé psychické napätie, nepokoj, neschopnosť uvoľniť sa

Ako sa generalizovaná úzkostná porucha lieči

Terapia môže byť vedená farmakologickou liečbou alebo psychoterapiou. Jeden z týchto prístupov je spravidla postačujúci, pričom psychoterapia sa vyznačuje dlhodobejšími účinkami. V rámci nej sa pacient učí pracovať so svojim úzkostným pohľadom na svet a obavami, s emóciami a so psychickým a telesným napätím.

Kedy vyhľadať pomoc

  • ak sa permanentne niečoho obávate, robíte si neustále starosti
  • ak ste v stálom psychickom napätí, bývate nepokojný a nervózny
  • ak sa u vás začali objavovať vyššie popísané telesné príznaky

Príklad z praxe

Petra je 22 ročná študentka VŠ. Nadmerné obavy a starosti sa u nej objavili pred necelými tromi rokmi. V tom období sa s ňou rozišiel priateľ a ona musela krátko na to opustiť rodinu, odísť do cudzieho mesta na internát a začleniť sa do nového prostredia vysokej školy. Petra sa už od začiatku semestra obávala, že nebude schopná zvládať nároky školy, že zlyhá a zo štúdia ju vyhodia. Tiež sa bála ako zapadne do nového kolektívu, či si v meste nájde kamarátov a či sa priatelia z rodného mesta neprestanú o ňu zaujímať. Časom si začala robiť starosti o svoje zdravie, ale predovšetkým o zdravie rodičov. Bála sa, že vážne ochorejú a zomrú. Petra bola v neustálom napätí a očakávaní, že sa stane niečo zlé. Začala trpieť nespavosťou, často ju bolievala hlava, mala tráviace ťažkosti. Objavili sa u nej problémy s prehĺtaním a pocit takzvaného knedlíka v krku.

Petra trpí generalizovanou úzkostnou poruchou. Permanentne si robí starosti týkajúce sa školy, vzťahov a zdravia. Objavili sa u nej typické telesné príznaky úzkosti. Po príchode do terapie sa učila relaxáciou odbúrať napätie a zamerala sa na testovanie platnosti svojich obavných myšlienok. Aktuálne sa u Petry nevyskytujú nijaké neprimerané obavy, starosti či príznaky úzkosti. Pokračuje v štúdiu a v škole sa jej darí. Našla si nového priateľa.