Mánia

Mánia je porucha nálady, ktorá zásadne mení prežívanie a správanie človeka k okoliu i k sebe samému. Prejavuje sa neprimerane radostnou až povznesenou náladou, nárastom aktivity až hyperaktivitou, zníženou potrebou spánku, zrýchleným myslením a rečou. Typické je ľahkomyselné a nezodpovedné správanie. Radostnú náladu môže vystriedať neprimeraná podráždenosť. Mánia je závažná psychická porucha, ktorá si vyžaduje cielenú farmakoterapiu.

Príznaky naznačujúce, že trpíte mániou

  • minimálne týždeň máte neobvykle dobrú náladu bez zjavnej príčiny
  • cítite veľkú radosť, máte pocit akoby ste lietali
  • minimálne týždeň ste neobvykle a veľmi intenzívne podráždený bez zjavnej príčiny
  • necítite únavu, nemáte potrebu spať
  • ste presvedčený, že ste úžasný a dokážete veľké veci
  • rozprávate veľmi veľa a rýchlo
  • myšlienky sa vám hrnú hlavou, máte neskutočne veľa nápadov
  • máte zvýšenú chuť na sex/ potrebu sexu
  • cítite nával energie
  • stále potrebujete niečo robiť
  • rozhodujete sa veľmi rýchlo, takmer bez rozmýšľania
  • venujete sa niekoľkým veciam súčasne a nedokážete sa sústrediť na jednu činnosť
  • ku každému sa správate kamarátsky a máte chuť sa s rozprávať aj s cudzími ľuďmi
  • ste škriepny a často sa dostávate do konfliktov

Mánia prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Od bežnej radosti sa však spravidla odlišuje nasledujúcimi znakmi:

  • mánia je intenzívnejšia
  • mánia trvá dlhšie
  • radostné správanie je ťažšie odkloniteľné
  • mánia zvyšuje aktivitu
  • mánia mení sociálne správanie

Ako sa mánia lieči

Metódou prvej voľby akútnej mánie je farmakoterapia, ktorej cieľom je stabilizácia nálady. Psychoterapia býva využívaná ako podporná a udržiavacia liečba. Jej cieľom je prevencia relapsu ochorenia a liečba reziduálnych (pretrvávajúcich) príznakov. Stabilizátory nálady bývajú často podávané aj po odznení akútnej manickej fázy, v niektorých prípadoch i celoživotne.

Kedy vyhľadať pomoc

  • keď máte nezvyčajne radostnú až povznesenú náladu, ktorá ovplyvňuje vaše správanie viac ako 7dní
  • keď potrebujete byť stále aktívny, cítite prebytok energie až takmer nepotrebujete spať
  • ak sa pre svoje ľahostajné až riskantné správanie dostávate do konfliktov a problémov
  • ak sa mánia vyskytuje u niekoho z vašich pokrvných príbuzných
  • ak ste už v minulosti prekonali manickú epizódu a aktuálne príznaky vám pripomínajú jej začiatok

Príklad z praxe

Simona má 32 rokov, je slobodná a pracuje ako zdravotná sestrička v nemocnici. Vždy bola svedomitý zamestnanec, v kontakte s ľuďmi je skôr zdržanlivá. Nemá stáleho partnera a doteraz mala len pár vážnejších vzťahov. Čas trávi obyčajne s blízkymi kamarátkami, s ktorými chodí aj do tanečnej školy. Na začiatku leta začala menej spať, ale necítila sa unavená. Mala pocit akoby ju slnečné lúče prvých teplých dní dobýjali energiou. Mala chuť sa neustále zabávať, sršala dobrou náladou. V práci začala byť veselá, usmievavá a zhovorčivá. S pacientmi žartovala a postupne si začala doberať aj lekárov. Jej správanie bolo v mnohých situáciách neprimerané a nadriadení sa na ňu hnevali. Simona sa však cítila dobre. Mala množstvo nápadov ako by mohli prácu sestier inovovať a vytrvalo s nimi chodila za nadriadenými. Na pracovisku bola hlučná, často si nahlas pospevovala alebo dokonca dostala chuť tancovať po chodbách nemocnice. Noci trávila na diskotékach a žúroch akoby sa vrátili jej študentské časy. Stretávala sa s mnohými mužmi, neraz boli od nej výrazne mladší a vodila si ich do bytu. Viedla aktívny sexuálny život. So svojimi najbližšími a kolegami sa dostávala do neustálych konfliktov až ju napokon matka na odporúčanie lekárky vzala k psychiatrovi.

Simone bola stanovená diagnóza hypománie. Povznesená nálada sa prejavovala na pracovisku i v súkromnom živote a výrazne ovplyvňovala jej správanie. Simona necítila únavu, nepotrebovala spať, bola neustále plná energie. Výrazne sa zmenilo aj jej sociálne správanie. Z rezervovanej mladej sestričky sa postupne stala hlučná, nemiestne reagujúca žena bažiaca po dobrodružstve. Psychiater jej okamžite nasadil psychofarmakologickú liečbu a odporučil podpornú psychoterapiu. Simona spočiatku nerozumela v čom je problém, necítila sa predsa chorá. Jej nálada sa však postupne stabilizovala, akútna fáza u nej odznela a ona začala pod vedením psychiatra pracovať na svojom dennom režime a sociálnom správaní. Postupne bola schopná plnohodnotného návratu na svoje pracovisko. Pokračuje v dlhodobej farmakologickej liečbe a v psychoterapii.