“Deti žijúce vo vlastnom svete”, tak si väčšina z nás predstavuje autistov. Autizmus, ktorý sa v posledných rokoch stal obávaným strašiakom rodičov detí do piatich rokov, má však oveľa pestrejšie spektrum príznakov, ktoré sa môžu objavovať v rôznych kombináciách a rozmanitých stupňoch závažnosti. O to náročnejšie je túto poruchu spoľahlivo rozpoznať a diagnostikovať.

Vyskúšajte TEST TU.

Stanovenie diagnózy je, samozrejme, v rukách odborníkov. Rodičia sú však tí, ktorí musia spozorovať, že s ich dieťaťom niečo nie je v poriadku. Odchýlky od normálneho vývinu sú zväčša zjavné už v prvom roku života a postupne sa prehlbujú. Čím skôr sa rodič s dieťaťom dostaví na vyšetrenie, tým skôr mu môže byť poskytnutá pomoc. Včasná intervencia je spravidla účinnejšia a hoci je autizmus neliečiteľné ochorenie, narušenie vývinu môže byť vďaka nej oveľa menej rozsiahle. Čo všetko by ste teda mali o autizme vedieť?

Čo je to autizmus

Detský autizmus charakterizuje Medzinárodná klasifikácia chorôb ako prenikavú poruchu vývinu, ktorú definuje abnomálny oneskorený vývin prejavujúci sa už v prvých troch rokoch života, abnormálne fungovanie v sociálnych interakciách, v komunikácii a obmedzené, stereotypne sa opakujúce správanie.

Miera narušenia jednotlivých oblastí môže byť rôzna a tak máme autistov doslova uzatvorených vo vlastnom svete, neschopných reagovať na sociálne podnety okolia a autistické deti s drobnými, takmer nepozorovateľnými zvláštnosťami v správaní.

Dôležité je vedieť, že:

• Autizmus sa môže u každého dieťaťa prejavovať inak a to z hľadiska závažnosti postihnutia jednotlivých oblastí.

• Autizmus je zväčša možné spozorovať už v prvých troch rokoch života dieťaťa, najneskôr do piateho roku. U autistov sa zväčša vôbec neobjavuje obdobie normálneho vývinu a ak áno, nepresiahne vek troch rokov.

• Autizmus automaticky neznamená mentálne postihnutie. Pravdou však je, že až u 75% autistov sa objavuje aj postihnutie intelektu.

• Autizmus nie je výsledok výchovy ani starostlivosti rodičov. Príčiny rozvoja autizmu nie sú doteraz jasné.

• Autizmus nie je liečiteľné ochorenie. Včasným podchytením a systematickou dlhodobou intervenciou je však možné vývinové odchýlky v rôznej miere korigovať. Autisti sú vzdelávateľní.

• Autisti potrebujú špeciálnu starostlivosť, vďaka ktorej sú do určitej miery schopní prispôsobiť sa spoločnosti a viesť plnohodnotnejší život.

• Autizmus sa objavuje častejšie u chlapcov ako u dievčat.

Najčastejšie príznaky autizmu u detí do troch rokov

Vo väčšine prípadov sú autistické rysy pozorovateľné už u batoliat. Toto sú najčastejšie sa vyskytujúce špecifické príznaky, ktoré by vás ako rodiča mali upozorniť na to, že s vašim dieťaťom niečo nie je v poriadku:

• Dieťa zaostáva v celkovom psychomotorickom vývivne – neskôr sedí, stojí, neskôr začína chodiť, je menej obratné, výrazne zaostáva rozvoj reči, dieťa v troch rokoch takmer alebo vôbec nekomunikuje.

• Niekedy sa rodičom zdá, že batoľa nepočuje, má postihnutie sluchu. Je to preto, že dieťa má problémy s porozumením reči, nereaguje na to, čo mu rodičia hovoria.

• Dieťa nereaguje, keď ho oslovujete jeho menom.

• Ak je reč na dobrej úrovni, dieťa môže opakovať celé vety alebo frázy, ktoré niekde počulo. Často ide o komplikované vetné konštrukcie, ktoré zopakuje od slova do slova.

• Dieťa neudržiava očný kontakt s človekom, ktorý na neho hovorí. Aj keď sa pozerá správnym smerom, zdá sa akoby sa pozeralo cez človeka niekde inde.

• Dieťa nezvykne na predmety ukazovať prstom a nerozumie ani, ak mu prstom niekde ukazujú dospelí. Nepozrie sa tým smerom.

• Dieťa môže byť až rigidne viazané na pravidelné rituály a mimoriadne ťažko znáša zmeny. Ak napríklad chodíte vždy z obchodu tou istou trasou a raz sa rozhodnete prejsť na druhú stranu cesty skôr, môže reagovať veľmi intenzívnym odporom.

• Dieťa sa hrá väčšinou samo. Dôležité je poznamenať, že ani zdravé deti do troch rokov ešte nie sú schopné spoločnej hry v pravom zmysle slova. Je u nich však zjavné, že sa o iné deti zaujímajú, všímajú si ich na ulici alebo na ihrisku, hrajú sa vedľa nich alebo sa ťahajú o hračky. V autistickom dieťati nevzbudzujú iné deti záujem, ale väčšinou neprejavuje ani túžbu po spoločnej hre s rodičmi.

• Dieťa sa zvykne hrať vždy rovnakým spôsobom so zaužívanými stereotypmi, napr. sleduje otáčajúce sa kolieska na autíčku a vydrží pri tom aj niekoľko hodín.

• Už u batoľaťa sa môže objaviť výrazne problémové správanie ako prejavy agresivity, ktoré môžu byť obrátené proti okoliu, ale aj proti sebe, dieťa často kope, hryzie, kričí, reaguje emočne veľmi intenzívne. Tieto prejavy si však netreba mýliť s prejavmi prvého detského vzdoru, ktoré sa bežne objavujú okolo dvoch – troch rokov.

Autistická triáda

V troch, najneskôr v piatich rokoch života je už zvyčajne možné autizmus u dieťaťa spoľahlivo rozpoznať. Zvyčajne sa objavujú príznaky v troch oblastiach (odtiaľ pomenovanie autistiacká triáda) – sociálna interakcia, komunikácia a stereotypne sa opakujúce správanie.

• Sociálna interakcia

Dieťa v kontakte so sociálnym okolím nerozumie emočnému kontextu interakcie. To znamená, že nedokáže porozumieť emóciám iných ľudí (napr. keď rodič kričí, dieťa nevie, že sa hnevá) a primerane na ne reagovať. Jeho vlastné emočné reakcie bývajú občas veľmi intenzívne aj pri zdanlivo nezávažných podnetoch alebo naopak akoby emočne nereagovalo vôbec. Dieťa spravidla nevyhľadáva spoločnosť iných, fyzický kontakt, objatie, neudržiava očný kontakt, často reaguje na sociálne situácie inak ako sa bežne očakáva. Je to preto, že nedokáže porozumieť sociálnym signálom. Vo vzťahu k iným ľuďom sa môže javiť ako ľahostajné, nedokážu upútať jeho pozornosť, zaujať ho. Najmä cudzích ľudí si často vôbec nevšíma.

• Komunikácia

Vývin reči môže byť u autistov oneskorený alebo môže reč úplne chýbať. Bez ohľadu na úroveň jej rozvoja však tieto deti komunikujú málo, nedokážu primerane reagovať v rozhovore, synchronizovať reč s komunikačným partnerom, ani správne prijímať a odovzdávať informácie, čo je vlastne základom akejkoľvek komunikácie. Ich vyjadrovanie je vecné a rovnako chápu aj vyjadrenia komunikačného partnera. Nerozumejú prízvuku, dôrazu a modulácii reči. Podobne nedostatočná je ich neverbálna komunikácia, nedokážu adekvátne používať mimiku a gestikuláciu. Často nereagujú ani na svoje meno, na prosby či otázky. Niekedy nerozumejú abstraktným pojmom, na otázky môžu reagovať ich okamžitým alebo odloženým opakovaním, rozprávajú nezrozumiteľne, agramaticky alebo tvoria nové slová.

• Stereotypne sa opakujúce správanie

Typické sú stereotypné motorické prejavy ako krútenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, chodenie po špičkách alebo trepotanie prstami. Autistické deti ich dokážu vykonávať dlhý čas a bez akejkoľvek zmeny. Lipnú však aj na nefunkčných rutinách a rituáloch, vykonávajú veci rovnakým spôsobom a narušenie spravidla vedie k neprimerane intenzívnym reakciám. Autisti sa totiž zameriavajú na pre nás nepodstatné detaily a podstata im zväčša uniká. Rovnako je tomu aj pri hre. Dokážu sa celé hodiny venovať stereotypnej činnosti, ale spoločná hra s inými deťmi alebo tematické hry ich nelákajú.

• Iné typické prejavy

Okrem týchto typických autistických rysov sa v správaní týchto detí často pridružujú aj iné príznaky. Ide najmä o veľmi intenzívne emočné reakcie pri minimálnych podnetoch, ktoré môžu byť ako radostné tak agresívne, pričom agresivita môže byť obrátená voči okoliu i voči sebe. Okrem toho sa objavujú rôzne iracionálne strachy až fobického charakteru, poruchy spánku a príjmu potravy. Veľmi časté je narušenie intelektu v rôznych úrovniach mentálnej retardácie.

Ako pomôcť dieťaťu s autizmom

Ako sme už spomínali vyššie, autizmus nie je liečiteľné ochorenie. Miera, do ktorej ovplyvní fungovanie jednotlivca v bežnom živote je však do veľkej miery korigovateľná špecifickými terapeutickými, výchovnými a vzdelávacími metódami. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi sa autisti považovali za nevzdelávateľných, aktuálne je zrejmé, že včasné odhalenie poruchy a skorá intervencia vedú k pozitívnym zmenám.

Kedy sa s dieťaťom obrátiť na odborníka

• Keď máte pocit, že vaše dieťa výrazne zaostáva alebo nedokáže to, čo jeho rovesníci.

• Keď sa vám správanie vášho dieťaťa zdá v niečom iné, zvláštne, nápadné.

• Keď svojmu dieťaťu nerozumiete, nedokážete s ním komunikovať, neviete odhadnúť jeho reakcie.

• Keď sa nedokážete so svojim dieťaťom hrať, dieťa nemá záujem o hru s vami a vy netušíte, akými hračkami by ste ho mohli zaujať.

• Keď nedokážete svoje dieťa učiť nové veci, zdá sa vám akoby neprijímalo informácie od vás, niekedy si dokonca myslíte, že vás ani nepočuje.

Kde hľadať pomoc

U detí do troch rokov sa so svojimi obavami môžete obrátiť na pediatra, ktorý vás v prípade potreby odporučí na vyšetrenie k detskému psychiatrovi alebo psychológovi. Ak problém z akýchkoľvek dôvodov nechcete riešiť s detským lekárom, obráťte sa priamo na pedopsychiatra. Do jeho ambulancie výmenný lístok nepotrebujete. Rodičia starších detí môžu využiť aj služby psychológov v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Ak sa u dieťaťa potvrdí autizmus, odporúčame vám obrátiť sa na odborníkov zo špecifických organizácií a združení venujúcich sa autistickým deťom. Autizmus je stále pomerne ojedinelé ochorenie a mnohí odborníci bežne pracujúci s deťmi s ním majú obmedzené skúsenosti. V špecializovaných centrách urobia dieťaťu opakovanú diagnostiku a odporučia ako terapeutický, tak i vhodný pedagogický a výchovný prístup. V práci s autistickými deťmi sa často využíva napríklad canisterapia, muzikoterapia, snoezelen, ale aj špeciálne prístupy ako AAK alebo ABA.