Závislosť na sociálnych sieťach

Určite ich všetci poznáte, Facebook, Instagram, Twitter či Pinterest, takzvané sociálne siete, kde si môžete vytvoriť svoj vlastný profil, zdieľať svoje myšlienky, fotografie, všetko o vašom živote a o vás. Môžete komentovať či likeovať (dať modrý palec) príspevky iných užívateľov, vašich priateľov, alebo aj tých neznámych a navzájom takto môžete komunikovať či nejako sa zapájať do sociálneho diania.

No kedy je takéto používanie sociálnych sieti v rámci zábavy,  a kedy už môžeme hovoriť o probléme, ktorý narúša naše každodenné aktivity a medziľudské vzťahy?

Tak ako každá závislosť, človek si ju ani neuvedomuje, a koho by napadlo, že môžeme byť my, či naše deti od sociálnych sietí závislí? Žiaľ, je to tak, a prípadov, kedy sociálne siete pohlcujú životy mladých ľudí, či dospelých jedincov stále pribúda.

Podľa minuloročnej britskej štúdie #StatusofMind, je Instagram najhoršou sociálnou sieťou z pohľadu vplyvu na mentálne zdravie mladých ľudí.  Síce Instagram bol ohodnotený najlepšie čo sa seba vyjadrenia a seba identity týka, aplikácia na zdieľanie fotografií má negatívny vplyv na obraz o tele, dobrý spánok a vytvára strach z toho, že užívateľ niečo premešká, ak nie je online.

Podľa ďalšej štúdie, sa závislosť na Facebooku dá monitorovať prostredníctvom CT (počítačová tomografia) mozgu. U ľudí, ktorí musia byť na stránke neustále prihlásení, boli preukázané zmeny v šedej mozgovej hmote, tak ako napríklad po užití kokaínu.

Tento výskum taktiež naznačuje, že veľa mladých má pocit úzkosti a cíti sa fyzicky zle, ak na Facebook či Instagram nepridajú aspoň niekoľko „selfies“ (fotografia seba samého napríklad pred zrkadlom, alebo pri obede apod.) denne.

Príznaky naznačujúce závislosť na sociálnej sieti:

  • Menej je lepšie. Trávenie veľa času rozmýšľaním nad danou sociálnou sieťou, a nad tým ako ju použijete. Človek sa cíti pohltený, a má potrebu okamžitého zdieľania čohokoľvek  čo sa mu počas dňa prihodí (cesta do práce, obed, káva, čas v práci, cesta z práce, stretnutie niekoho, nájdenie dačoho, až po uloženie sa do postele). Takéto správanie vedie k takzvanému zaplaveniu informáciami, a dokonca aj takými, ktoré by sme normálne ostatným ľuďom nehovorili. Ľudia so závislosťou na sociálnej sieti nevedia racionálne usúdiť čo je vhodné, alebo nevhodné na postnutie (pridanie príspevku na sociálnej sieti), pretože ich myseľ je zaneprázdnená odpovedaním a reagovaním na rôzne posty, čo môže viesť k neustálej mentálnej práci a nesústredeniu sa.
  • Hltač voľného času. Človek má potrebu sociálne siete používať stále viac a viac. To znamená, vždy, keď sa nudíte, alebo nemáte nič na práci, skontrolujete si novinky na stránkach, ktoré sledujete, či reakcie na vaše posty. Inými slovami, všetok váš voľný čas venujete pôsobeniu na sociálnych sieťach. Dokonca aj počas práce, či školy, máte na pozadí počítača alebo smartfónu zapnutú sociálnu sieť, a každých 5 minút kontrolujte čo je na sieti nové. Ak zavítate s priateľmi, či s partnerom do reštaurácie, alebo do baru, počas momentu, kedy utíchne konverzácia, alebo váš spoločník odbehne na toaletu, tento čas využijete na rýchly pohľad na sociálnu sieť, či nemáte nové upozornenia (informácie o tom, že niekto pridal niečo nové, či reagoval na vaše posty).
  • Odpútanie sa od problémov. Sociálnu sieť používate ako spôsob na zabudnutie svojich osobných problémov, ako psychologický únik od svojich ťažkostí.  Napríklad, človek môže mať konflikty v práci, či vo vzťahu, a jeho závislosť príde vhod ako dočasne uvoľniť stres z prežívanej situácie, namiesto priamej konfrontácie a riešenia. Ak človek používa sociálnu sieť ako formu závislosti, je neustále  nesústredený v čomkoľvek práve robí, a nie je pre neho jednoduché byť úplne prítomný v danom momente. Pre ľudí so závislosťou,  aj vykonanie bežných činností vyžaduje oveľa viac času, a je možné, že ich priatelia sa sťažujú, že im a tomu čomu hovoria nevenujú dostatočnú pozornosť. Takže pre zhrnutie, používanie sociálnej siete funguje ako rozptýlenie od problémov, pretože vaša pozornosť je neustále zameraná na jej používanie.
  • Abstinenčné príznaky. V prípade, že vám nie je umožnené sociálnu sieť použiť, napríklad nemáte signál, alebo ste si svoj smartfón zabudli doma, ste nepokojní, podráždení, úzkostní až depresívni. S každou závislosťou sa objavuje aj abstinenčný príznak, ktorý síce väčšina ľudí spája s užívaním drog, alebo alkoholu, no štúdie dokazujú, že ľudia trpia abstinenčnými príznakmi aj v prípade návykového správania, ako napríklad gambling, alebo používanie sociálnych sieti.
  • Vzťahy. Sociálne siete, a hlavne Facebook používate tak často, že to začína mať vplyv na vaše vzťahy. Keďže ste si zvykli komunikovať na sieti cez posielanie správ, zdieľanie fotografií a postov, komentovanie či likeovanie, môže sa stať, že bude pre vás jednoduchšie a pohodlnejšie socializovať sa online, ako v skutočnom svete. Na sociálnej sieti sa stanete závislí, len preto, aby ste naplnili svoje sociálne potreby, a ste pokojne schopní obetovať aj reálny čas, venovaný stretnutiam so svojimi priateľmi. Takéto správanie sa môže vymknúť kontrole, a stane sa nezdravým až do takej mieri, že v prípade priamej komunikácie tvárou v tvár sa cítite nepohodlne a pociťujete strach. Online komunikácia nie je plnohodnotná, pretože nevidíte neverbálne prejavy svojho oponenta, ako napríklad reč tela, gestá či tóny hlasu.

Ako to zmením?

Ľudia so závislosťou na sociálnych sieťach by mali porozmýšľať nad niekoľkými zmenami v tom, ako tieto siete používajú. V prvom rade, je potrebné si priznať, že mám nejaký problém – potom sa môžete začať uzdravovať. Za druhé, je potrebné, aby ste si zrušili všetky upozornenia a notifikácie na novinky, či nové aktivity ostatných užívateľov sociálnej siete, aby vás to nelákalo pripojiť sa a všetko skontrolovať. Za tretie, je potrebné si spraviť časový harmonogram, kedy budete sociálne siete používať. Namiesto náhodného kontrolovania svojich účtov na sociálnych sieťach kedykoľvek, budete sa pripájať napríklad iba 2x denne v stanovený čas. A nakoniec je dôležité sa naučiť, zdravším spôsobom komunikácie a hlavne interakciám tvárou v tvár.  Napríklad, namiesto posielania sms správ, či postov na sociálnych sieťach (Messenger či What´s up), svojim priateľom zavolajte, alebo sa s nimi stretnete osobne, bez robenia si selfičiek, či tweetovaní (sociálna sieť Twitter) o tom kde a s kým práve ste.