Generalizovaná úzkosť u detí

Každé dieťa sa občas strachuje, obáva. Je to normálne a súčasť zdravého vývinu. No v prípade, že obavy a úzkosť, ktoré dieťa pociťuje sú prehnané, neustále rozmýšľajú nad vecami a potrebujú sa uisťovať, môže sa jednať o príznaky generalizovanej detskej úzkosti. Ak vaše dieťa trpí generalizovanou úzkosťou, môžete mu pomôcť jeho obavy a strachy zvládať a prekonať .

Vyskúšajte TEST TU.

Tento druh úzkosti sa väčšinou objavuje v školskom veku, je neobvyklé pre mladšie deti aby trpeli generalizovanou úzkosťou. Generalizovaná úzkosť zahŕňa strachovanie sa v rôznych oblastiach života, od priateľstiev až po svetové dianie.  Pre deti s generalizovanou úzkosťou je typické, že:

  • majú obavy kvôli rôznym veciam – kvôli zdraviu, škole, športovým úspechom, peniazom, bezpečnosti, vojne, politickej situácií apod.;
  • prehnaný, nerealistický strach z každodenných aktivít,
  • „Čo ak …. ?“ ich trápi aj o ďalekej budúcnosti,
  • nepríjemné obavy zo sociálnych, akademických, zdravotných, finančných výkonov,
  • problémy so sústredením, stále myslia na to čo príde,
  • neriskujú, aj pri najmenších krokoch sa potrebujú uistiť a mať zvolenie,
  • sú prehnane zodpovední – majú pocit, že strachovaním sa, sa dá predísť tragédiám, a keď sa stanú , je to ich chyba,
  • ak počujú akúkoľvek negatívnu správu, že sa niečo stalo niekomu inému, automaticky sa strachujú, že to postihne aj ich (otrava jedlom, rozvod, choroba, havária apod.),
  • majú potrebu urobiť všetko perfektne, obávajú sa chýb, kritiky, majú na seba vysoké nároky,
  • majú strach z dostávania otázok a odpovedania na ne pred celou triedou, pred ostatnými ľuďmi
  • je pre nich ťažké sústrediť sa na písomky, či ústne odpovede;
  • sa boja nových, neznámych situácií;
  • majú neustálu potrebu uisťovať sa o veciach;
  • v prípade obáv, začnú pociťovať žalúdočné ťažkosti, či pocity na zvracanie.

 

Ako rozpoznám symptómy?

Je jednoduché všimnúť si u dieťaťa generalizovanú úzkosť. Deti, ktoré ňou trpia, zvyčajne veľmi tvrdo pracujú, snažia sa v škole či v iných situáciách. Môže byť náročné všimnúť si ich obavy, no ich neustále vypytovanie sa otázok, dokola a dokola v nových situáciách ich prezradí. Napríklad otázky typu: „Čo sa bude diať?“, „Čo ak sa stane toto, alebo toto…?“.

Taktiež si môžete všimnúť aj niektoré z fyzických príznakov: denné snenie, bolesti žalúdka, bolesti hlavy, unavenosť, nepozornosť, a keďže sa stále strachujú a obávajú, večer majú problémy zaspať, keďže stále premýšľajú o tom, čo sa stalo alebo stane nasledujúci deň.

 

Všetky deti sa vypytujú veľa otázok – chcú vedieť ako veci fungujú, čo sa deje, kedy a kde. Je to bežná súčasť učenia sa a porozumeniu dennému životu. No ak sa vám množstvo a druh otázok vášho dieťaťa nepozdáva, je najlepšie porozprávať sa s vaším pediatrom, či iným odborníkom – pre istotu.

 

Ako môžem svojmu dieťaťu pomôcť?

Ak vaše dieťa trpí generalizovanou úzkosťou, pravdepodobne bude vo vás hľadať podporu a pomoc. Tu je niekoľko typov,  ako svojmu dieťaťu uľahčiť jeho úzkosť.

  • Podporte myslenie. Navrhnite, aby sa vaše dieťa pýtalo menej otázok typu: „Čo sa bude diať?“. Ak ste už na otázku raz odpovedali, naveďte svoje dieťa k tomu, aby sa zamyslelo nad situáciou, prišlo samo s odpoveďami a spoliehalo sa na svoj vlastný úsudok.
  • Ak vaše dieťa používa rôzne talizmany či špeciálne predmety pre šťastie (čo je úplne v poriadku), skúste ho podporovať aj v tom, že situácie dokáže vyriešiť aj bez týchto objektov.
  • Zapojte školu. Porozmýšľajte, či by škôlka/škola, ktoré navštevuje vaše dieťa mali vedieť o jeho generalizovanej úzkosti. Je užitočné, aby učiteľky vedeli o obavách a strachoch vášho dieťaťa, predovšetkým pri rôznych výletoch, exkurziách, karnevaloch a pod. No na druhej strane, niekedy je lepšie, ak v škole nič nevedia, a dieťa sa pri úzkostnej situácií naučí zvládnuť ju samo.
  • Prílišná ochrana škodí. Snažte sa svoje dieťa stále neuisťovať, či dohliadať na to, aby nebolo vystavované situáciám, ktorých sa obáva. Vyhýbanie sa, môže obavy vášho dieťaťa iba zhoršiť. Je potrebné, aby sa naučilo so situáciami, ktorých sa obáva vyrovnať.
  • Nezáleží na tom, ako veľmi ste frustrovaní, vyhnite sa kritizovaniu, či negatívnym prejavom ohľadne obáv vášho dieťaťa či jeho potreby uisťovania sa.
  • Podpora sebavedomia. Neustále pracujte na podpore sebavedomia vášho dieťaťa, tým že ho budete často chváliť a dávať mu pozitívnu pozornosť – hlavne keď je statočné a nebojácne.

 

Kto nám môže pomôcť?

Vy najlepšie poznáte svoje dieťa. Ak máte pocit, že by vaše dieťa potrebovalo odbornú pomoc pri zvládaní svojej úzkosti, svoje obavy môžete konzultovať napríklad u:

  • školského poradcu na škole, ktorú vaše dieťa navštevuje;
  • pediatra vášho dieťaťa, (ktorý vás môže odporučiť k detskému psychológovi);
  • detského psychológa, alebo terapeuta;
  • rôznych podporných skupín a združení zameraných na deti a rodinu.