(Vyskúšajte TEST tu)

Nejedná sa len o „obyčajný“ strach, ktorý občas pociťujeme všetci. Pri záchvate paniky sa organizmus, ako keby z ničoho nič, zalarmuje, a je pripravený na obrannú reakciu: útok alebo útek, a spolu s ostatnými príznakmi dokáže človeku veľmi znepríjemniť každodenný život.

Na vyvolanie záchvatu stačí, že idete po ulici, nastúpite do autobusu, alebo máte zlý sen. Väčšinou neexistuje jasné vysvetlenie pre pestrú paletu príznakov týchto záchvatov, ktoré sa vyznačujú hlavne svojim náhlim vypuknutím a svojou intenzitou, pocitom bezmocnosti, neschopnosti pohybu a jasného myslenia.

Záchvaty sú silné návaly strachu, alebo pocitov márnosti, ktoré sa vyvíjajú vo veľmi krátkom časovom intervale – do 10tich minút, a človek pociťuje aspoň štyri z nasledujúcich:

• Náhly ochromujúci strach; každý máme občas strach, či hrôzu v určitých životných situáciách, je to úplne bežné. No v prípade záchvatu paniky máte pohlcujúci pocit, že sa stane naozaj niečo strašné, že zomriete – aj napriek tomu, že viete, že to nie je pravda.

• Búšenie srdca; spôsobené zvýšeným adrenalínom v tele.
• Potenie; tento klasický príznak úzkosti, môže byť takisto symptómom záchvatu paniky. Prítomné môže byť potenie sa aj na iných miestach, zimomriavky či návaly tepla.
• Chvenie sa; vaše celé telo sa môže začať triasť. Zhromažďovanie krvi v srdci a vo svaloch môže spôsobiť brnenie a necitlivosť prstov na končatinách.
• Dýchavičnosť a pocit dusenia; stiahnuté hrdlo, nemožnosť prehĺtať, či pocit na zvracanie – toto všetko môže sťažiť vaše dýchanie.
• Bolesť na hrudníku;
• Závrat; hlava sa vám začne točiť, všetko je rozmazané a vy máte pocit že ste zrazu niekde inde.
• Pocit oddelenia sa od sveta, pocit nereálnosti toho čo sa deje okolo (tzv. derealizácia);
• Strach zo smrti;
• Bolesť hlavy, objavuje sa veľmi náhle a tak isto aj odchádza. Tak ako pri ostatných symptómoch, ak máte len tento, nemusí sa jednať o záchvat paniky.

 

Ako dlho trvá záchvat paniky?

Záchvaty paniky sa bežne objavujú náhle a vystupňujú sa do 10tich minút. Potom sa príznaky postupne začnú mierniť a človek sa cíti lepšie. Záchvaty zvyčajne trvajú okolo 20 až 30 minút, veľmi zriedkavo dlhšie ako jednu hodinu. Nie vždy sú rovnaké.

Môže sa jednať o infarkt?

Keďže symptómy sú veľmi podobné: bolesť na hrudi, problémy s dýchaním, závrat, potenie, strata kontroly, môže sa jednať o srdcový infarkt. Pri prvom záchvate, alebo pri týchto príznakoch radšej vyhľadajte lekára, aby ste mali istotu. Pri ďalších záchvatoch paniky už budete vedieť čo sa deje a ako reagovať.

Kedy je potrebné navštíviť lekára?

Zvyčajne,  pokiaľ ste mali jednu, či dve epizódy paniky a nenasledovali žiadne iné problémy, nie je potrebné sa znepokojovať. No pokiaľ trpíte na záchvaty paniky častejšie, alebo máte určité obavy, návštevu u lekára neodkladajte. Môže vám pomôcť zistiť čo vaše záchvaty spúšťa, a ako ich dostať pod kontrolu. Taktiež vás môže poslať na kardiologické vyšetrenie, či váš stav nesúvisí s ochorením srdca.

Príčiny panických záchvatov

Panické záchvaty bývajú dedičné a zvyčajne sú spojené so stresom. Záchvaty môžu mať aj fyzickú príčinu – ak napríklad štítna žľaza produkuje príliš veľa hormónov, v krvi je nízka alebo vysoká hladina cukru, vysoká konzumácia kofeínu, užívanie stimulujúcich drog (amfetamín, kokaín), alebo závislosť na drogách a/alebo alkohole.

Panická porucha

ak váš doktor nedokáže určiť fyzický pôvod vašich záchvatov, môžete trpieť panickou poruchou, ktorá sa vyznačuje opakujúcimi sa záchvatmi paniky, neustálim strachom z ďalších záchvatov, a častým vyhýbaním sa situáciám, ktoré by mohli tieto záchvaty spustiť, či pripomenúť predošlé záchvaty (navodiť spomienky na minulý záchvat), čo často ovplyvňuje každodenný život človeka.

Čo môžem robiť?

Prvým krokom je porozumenie tomu, čo sa so mnou deje. Keď si uvedomíte, že vám záchvat nemôže ublížiť, trvá iba niekoľko minút, a deje sa aj ostatným ľuďom, vaše znepokojenie sa zmierni. Väčšinou vedomie, že záchvaty sú liečiteľné – liekmi a/alebo psychoterapiou, samo o sebe bývajú určitou úľavou.

Udržujte kontakt

Úzkosť sa objavuje, keď býva človek osamote. Najlepšie je osobne sa stretávať so svojou rodinou a priateľmi, no aj online kontakt, či telefonáty splnia svoju funkciu. Pokiaľ nemáte ľudí, na ktorých sa obrátiť, existuje mnoho sociálnych skupín, ako knižné kluby, športové ligy, rôzne záujmové a podporné skupiny, kde nájdete ľudí s podobnými záľubami, či problémami.

Doprajte si dostatok spánku

Vašim cieľom by malo byť 7 až 9 hodín dobrého spánku. Pokiaľ máte problémy v pokoji sa vyspať, môžete skúsiť spať v tmavej a tichej miestnosti. Tesne pred spánkom nepozerajte televíziu, ani nesurfujte na internete. Pravidelnosť – teda rovnaký čas zaspávania a vstávania, vám k nerušenému spánku môžu dopomôcť.

Fyzická aktivita

Pohyb je večným liečiteľom stresu – doprajte si 10 – 30 minút pohybu každý deň, čím sa uvoľníte a znížite pravdepodobnosť záchvatu paniky. Akýkoľvek pohyb je účinný, no skúste taký, ktorý zapája zároveň aj ruky aj nohy: beh, chôdzu, tanec, plávanie.

Vyhýbajte sa cigaretám, kofeínu a alkoholu

Pravidelné pitie kofeínu, alkoholu a fajčenie, môže spôsobiť, či dokonca zhoršiť záchvaty paniky. Na pozore sa treba mať aj pri užívaní voľne dostupných liekov proti alergii, na chudnutie, či pri prechladnutí, ktoré môžu záchvaty paniky taktiež ovplyvniť.

Riadená relaxácia

Uvoľniť tlak, napnuté svaly a zmierniť stres vám pomôžu relaxačné techniky ako meditácia, jóga, autogénny tréning, svalová relaxácia ai. Hlboké, kontrolované dýchanie je skvelým prostriedkom ako sa upokojiť, keď začnete pociťovať blížiace sa symptómy záchvatu paniky.