Balance Management

Nástroj ako spoznať sám seba

Bipolárna afektívna porucha II.

(Vyskúšajte TEST tu, UPOZORNENIE vo výsledku TESTU si sledujte hodnotenie na mániu a depresiu) Nálada ako na hojdačke. Aj tak by sa dala veľmi laicky a zjednodušene definovať bipolárna afektívna porucha známa aj pod pomenovaním mánio-depresia.

Ako je už z názvu zrejmé, ide o poruchu nálady, pri ktorej sa objavujú dve fázy – depresia a mánia. V depresívnej fáze sú prítomné príznaky skleslej, smutnej nálady, zatiaľ čo manická fáza sa vyznačuje povznesenou náladou a neprimeranou radosťou. Od nálady sa potom odvíjajú aj patologické zmeny v správaní, myslení a telesnom prežívaní pacienta.

V niektorých prípadoch dochádza k zvratom nálady veľmi rýchlo a tak sa môže stať, že človek zaspáva s depresiou a ráno sa budí v manickej nálade. Oveľa častejšie je však tento prechod postupný, pričom zvládanie a prekonávanie jednej fázy vedie k prešmyknutiu do opačného pólu. Pacient sa lieči na depresiu a dostane sa až do manickej nálady. Alebo naopak, pacient s mániou pri znormalizovaní svojej nálady začne mať také silné výčitky svedomia zo svojho správania, že sa u neho rozvinie depresia. Tak ako to bolo v prípade pána Milana…

Bipolárna afektívna porucha v živote pacienta

Pán Milan mal 35 rokov a našliapnuté na výbornú kariéru. Pracoval ako vedúci oddelenia v úspešnej nadnárodnej reklamnej spoločnosti. S manželkou, ktorá bola zamestnaná ako zdravotná sestra, vychovával 8 ročného syna. Po skončení veľkého úspešného projektu sa tešil na leto a oddych. Práve v tomto období sa u neho začala objavovať veľmi dobrá nálada. Cítil sa ako nabitý energiou, pracoval 20 hodín denne, napriek tomu, že vo firme bolo obdobie dovoleniek a spánok akoby nepotreboval. Začal byť veľmi zhovorčivý, žoviálny, miestami až hlučný. Na ulici sa prihováral ľuďom, v obchode flirtoval s mladými dievčatami. Jeho nevhodné správanie si všimli aj v práci, keď povedal riaditeľovi veľmi netaktným spôsobom, čo si o ňom myslí a nakoniec ho priateľsky potľapkal po chrbte. Z manželky si zvykol robiť posmešky alebo naopak, býval prchký a agresívny. V minulosti sa nikdy tak nesprával. Jeho správanie vyvrcholilo záujmom o podnikateľské aktivity. Pán Milan vybral z účtu veľkú sumu peňazí a kúpil pozemok za mestom. Chcel na ňom chovať slimáky a vyvážať ich do Francúzska. Manželka ho zbytočne prehovárala, aby navštívil psychiatra. Vždy ju vysmial. Nakoniec ho na psychiatriu priviezla polícia po tom ako sa pobil v nočnom podniku.

Pri prijatí na psychiatrické oddelenie bol pán Milan bujaro veselý. Vysmieval sa policajtom aj lekárovi. Diagnostikovaná mu bola mánia. Počas dvoch týždňov liečby sa jeho nálada postupne stabilizovala v normále. V ďalšom týždni však došlo k prešmyku do depresie. Pán Milan začal mať výčitky svedomia za svoje predchádzajúce správanie, trápil sa a hanbil. Objavili sa u neho poruchy spánku, hovoril málo a pomaly. Bol skľúčený a smutný. Fáza depresie u neho trvala ďalších 6 týždňov. Bol liečený antidepresívami, ktoré bral dlhodobo. Jeho nálada sa postupne stabilizovala a pán Milan sa vrátil do práce, kde prijal pozíciu s menším pracovným vyťažením. Od tej doby sa u neho objavila jedna fáza hypománie (menej závažnej mánie) bez excesívnych príznakov v správaní.

Príznaky bipolárnej afektívnej poruchy

Ako sme už spomínali vyššie, pre bipolárnu afektívnu poruchu je typické striedanie epizód depresie a epizód mánie. Príznaky pacienta teda závisia od toho, v ktorej fáze ochorenia sa nachádza. Objavujú sa, samozrejme, aj rôzne dlhé obdobia remisie, kedy je nálada normálna alebo osciluje okolo normálu.

Príznaky depresívnej epizódy

Depresívna epizóda bipolárnej afektívnej poruchy je s istými malými rozdielmi podobná unipolárnej depresii. Pre stanovenie diagnózy je rozhodujúce, aby sa niektoré z nasledujúcich príznakov objavovali aspoň dva týždne:

  • depresívna nálada prítomná väčšinu dňa a takmer každý deň

  • strata záujmov alebo potešenia z aktivít, ktoré sú človeku normálne príjemné

  • pokles energie alebo zvýšená unaviteľnosť

  • strata sebadôvery a sebaúcty

  • prežívanie výčitiek a pocitov viny

  • myšlienky na smrť, samovraždu alebo samovražedné správanie

  • znížená schopnosť sústrediť sa a premýšľať

  • spomalenie psychomotorickej aktivity

  • poruchy spánku

  • zmena chuti do jedla (zníženie alebo zvýšenie) a zodpovedajúca zmena hmotnosti

Príznaky manickej epizódy

Mánia je závažný psychický stav, pri ktorom dochádza k neprimerane zvýšenej nálade v zmysle radosti alebo hnevu. Vyznačuje sa aj nárastom aktivity, nízkou potrebou spánku, nepokojnom, chaotickým správaním, zrýchleným, nesúvislým myslením a rýchlou rečou. Typicky sa pri mánii objavujú nasledujúce príznaky:

  • neprimerane radostná nálada

  • neobvyklá podráždenosť

  • nízka potreba spánku

  • chválenkárstvo a grandiózne predstavy o vlastných schopnostiach

  • zrýchlená reč

  • zrýchlené a nesúvislé myslenie

  • zvýšený záujem o sex

  • výrazné zvýšenie energie

  • rýchle a nerozumné rozhodovanie

  • neprimerané sociálne správanie – nadmerná hlučnosť na verejnosti, obťažovanie iných ľudí, vysmievanie sa iným, aktívne útoky na iných ľudí a i.)

Z hľadiska intenzity popísaných príznakov sa môže v rámci bipolárnej afektívnej poruchy objaviť tzv. hypománia (príznaky sú mierne), mánia (príznaky sú výrazné) alebo mánia so psychotickými príznakmi (najzávažnejšia forma).

U mánie so psychotickým príznakmi sa okrem popísaných symptómov objavujú aj formálne a obsahové poruchy myslenia, tzv. bludy. Charakteristické sú bludy o vlastnej grandiozite, ale objavujú sa aj paranoidné bludy. Pacient sa môže cítiť byť povolaný k určitému poslaniu, vyvolený, schopný nadprirodzených, úžasných činov. Veľmi vzácne sa môžu objaviť aj halucinácie.

Terapia bipolárnej afektívnej poruchy

Liečba bipolárnej poruchy v akútnej manickej alebo depresívnej fáze si spravidla vyžaduje hospitalizáciu. Miernejšie príznaky sú zvládnuteľné aj v ambulantnej starostlivosti.

Samotná terapia sa prirodzene odvíja od dominujúcich príznakov. Nemenej dôležitá je udržiavacia a profylaktická liečba v období remisie, keď je nálada stabilizovaná.

Liečba depresívnej fázy prebieha podobne ako u unipolárnej depresie. Spravidla sa kombinujú antidepresíva a psychoterapia. Psychoterapia sa zvyčajne zameriava na postupné zvyšovanie aktivity a prácu s negatívnymi presvedčeniami o sebe, iných ľuďoch a budúcnosti, ktoré sú pre depresiu typické.

Liečbu manickej fázy spravidla komplikuje nespolupráca pacienta. Človek v povznesenej, euforickej nálade nemá potrebu vyhľadať pomoc a príbuzní musia zvyčajne vynaložiť množstvo úsilia, aby ho dostali k odborníkovi. Pacienti, u ktorých sa manické epizódy opakujú si niekedy v prvých štádiách akútnej fázy dokážu uvedomiť zmenu nálady. Neraz však zvýšenú aktivitu riešia alkoholom. Samotná terapia sa zameriava na prvotné rýchle potlačenie zvýšenej aktivity či agresivity s cieľom zaistiť bezpečie pre pacienta a jeho okolie. Využívajú sa psychofarmaká. U pacientov s ťažkou alebo rezistentnou mániou sa v krajnom prípade volí aj elektrokonvulzívna terapia (liečba elektrošokmi). V manickej fáze sa psychoterapia využíva len veľmi zriedkavo, spravidla až po stabilizácii nálady.

Cieľom udržiavacej a profylaktickej liečby je predovšetkým prevencia relapsu, ale aj zlepšenie psychosociálneho fungovania pacienta a spomalenie cyklovania jednotlivých fáz. Okrem udržiavacej farmakoterapie sa využíva aj psychoterapia a rozhodujúcu úlohu tu neraz zohráva aj sociálna podporná sieť pacienta. Často sa preto využívajú aj formy rodinnej terapie.