Emil je živiteľ rodiny a súčasne sa stará o chorú manželku. V poslednom období mu však dochádzajú sily. Často si ani nevie predstaviť, ako prežije nasledujúci týždeň. Víkendy mu nestačia na to, aby si dostatočne oddýchol. Napriek dvom týždňom dovolenky sa do práce vracia vyčerpaný a bez energie. Plnenie povinností ho teraz stojí dvojnásobok námahy a jeho výsledky ani zďaleka nie sú to, čo bývali. Nadriadený mu už vyčítal, že v práci neurobí nič z vlastnej iniciatívy a že predtým pracoval oveľa viac a zanietenejšie. Kontakty s priateľmi a s rodinou obmedzil Emil na minimum. Aj tak by na nich nemal čas, chuť ani energiu. V poslednom období trpí navyše nespavosťou a opakovanými infekčnými ochoreniami. Stratil sebadôveru a jeho rodina si myslí, že trpí depresiou. Kolegovia v práci si jeho stav vysvetľujú prirodzenou únavou, ktorá vyplynula z jeho vysokého nasadenia doma i v práci. Lekár nakoniec vyjadril podozrenie na syndróm vyhorenia. Pán Emil si už teraz vôbec nevie rady. Čo vlastne potrebuje?

(vyskúšajte testy tu)

Čo je syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia je súbor psychických, čiastočne aj fyzických a sociálnych príznakov vyskytujúcich sa predovšetkým u profesií pracujúcich s ľuďmi. V psychickej rovine sa prejavuje ako frustrácia, únava, emočné a kognitívne vyčerpanie. Vzniká spravidla v dôsledku dlhodobo pôsobiaceho chronického stresu.

„Ak zapálime oba konce sviečky, získame tým viac svetla. Sviečka však rýchlejšie zhorí.“(Rush Myron)

Vývoj syndrómu vyhorenia najvýstižnejšie vystihuje metafora vyššie. Vyhorenie je dlhodobý proces, ktorý sa začína idealistickým nadšením. Človek na seba kladie vysoké nároky, vynakladá množstvo energie a má nerealistické očakávania. Preceňuje svoje sily a hýri optimizmom. Takéto nasadenie však dlho nevydrží, najmä ak neprináša očakávané výsledky. Vedie k postupnej stagnácii, frustrácii až k apatii. Človek pochybuje o zmysle svojho snaženia, spochybňuje význam a výsledky svojej práce, je sklamaný až vnútorne rezignuje. Robí len to, čo je nutné, vyhýba sa náročným úlohám a napriek tomu pociťuje veľkú únavu a vyčerpanie.

Kľúčové príznaky syndrómu vyhorenia

Vyčerpanie

Postihnutý sa cíti psychicky i fyzicky vysilený.

Medzi typické znaky psychického vyčerpania patrí:

• skľúčenosť

• bezmocnosť

• beznádej

• znížené sebaovládanie – podráždenosť, výbuchy hnevu, záchvaty plaču

• strach

• pocit prázdna

• apatia

Fyzické vyčerpanie sa prejavuje ako:

• nedostatok energie

• slabosť

• svalové napätie

• bolesti chrbta

• poruchy spánku

• oslabenie imunity

Odcudzenie

Postihnutý zaujíma ľahostajný postoj, stráca ideály, záujmy, prestáva byť cieľavedomý. Pracovné nasadenie slabne a nahrádza ho cynizmus. Svoju prácu vníma ako príťaž, odcudzuje sa osobným i pracovným ideálom, nadriadení ho ohrozujú, kolegovia a klienti otravujú. Zaujíma negatívny postoj k sebe samému, k životu, k práci i k svojmu okoliu. Vytvára sa pocit nedostatočnosti a menejcennosti.

Pokles výkonnosti

Postihnutý potrebuje na zvládnutie bežných úloh oveľa viac času a energie ako v minulosti. Predlžuje sa aj čas potrebný na oddych a regeneráciu síl, klesá produktivita práce, stráca sa nadšenie, motivácia a objavuje sa pocit zlyhania. Človek pociťuje tlak zo strany okolia a aj sám je so svojim výkonom nespokojný.

Ohrozuje vás syndróm vyhorenia?

• Cítite sa neustále unavený?

• Ani si nepamätáte, kedy naposledy ste mali pekný a úspešný deň?

• Cítite skľúčenosť?

• Ste fyzicky vyčerpaný?

• Cítite vnútornú prázdnotu?

• Ste nešťastný?

• Cítite sa prepracovaný?

• Pripadáte si slabý a bezmocný?

• Vaše okolie (kolegovia, rodina, priatelia) vás otravuje, ide vám na nervy?

• Máte strach?

• Chýba vám energia a chuť do práce?

• Máte pocit, že vás vaša práca ubíja?

• Máte pocit, že je len málo vecí, ktoré vám robia radosť?

Ak ste na väčšinu vyššie položených otázok odpovedali áno a symptómy popisované v rámci syndrómu vyhorenia sú vám dôverne známe, pravdepodobne ste vyhorením osobne ohrození, prípadne sa jeho príznaky u vás už plne rozvinuli.

Ktoré ochranné prostriedky majú zmysel a sú účinné

Vyhľadajte odbornú pomoc

Pokiaľ ste v rýchlom teste vyššie odpovedali takmer na všetky otázky áno a cítite sa už dlhšiu dobu unavený a vyčerpaný, pravdepodobne potrebujete pomoc zvonku. Do úvahy prichádza psychologické poradenstvo alebo psychoterapia poskytovaná v psychologickej ambulancii alebo v psychosomatickom centre. Skúsený odborník vám pomôže prinavrátiť stratenú rovnováhu.

Stanovte si priority

Vyhorenie je výsledkom preťaženia a chronického stresu. Účinnou prevenciou je redukcia povinností a aktivít, ktoré človeka vyčerpávajú. Väčšina z nás venuje množstvo energie činnostiam, ktoré je možné vypustiť, prípadne delegovať na iných. Sadnite si a spíšte si svoje priority, povinnosti, ktorých sa za žiadnych okolností nemôžete vzdať. Následne si vytvorte zoznam činností, bez ktorých môžete spokojne fungovať, prípadne, ktoré prislúchajú iným. Snažte sa zredukovať predovšetkým činnosti, ktoré vás oberajú o energiu a v ktorých nevidíte dlhodobý zmysel.

Stanovte si ciele

Pri vyhorení človek stráca zmysel, prežíva prázdnotu a akékoľvek snaženie sa mu zdá márne. Dôležité je preto ujasniť si vlastné dlhodobé smerovanie a budúci zmysel aktuálneho snaženia. Odpovedzte si na otázky typu Po čom túžim? Čo chcem dosiahnuť? Čo potrebujem zmeniť, aby som bol spokojný?

Posilnite zdroje energie

Je to ako s baterkami: ak vám energia chýba, potrebujete ju jednoducho dobyť. Krátkodobý oddych spravidla nemá účinok. Urobte si zoznam príjemných aktivít, ktoré vám robia radosť a dobýjajú vás energiou. Naplánujte si ako a kedy tieto aktivity zaradíte do svojho programu. Snažte sa, aby ste každý deň mali možnosť dobyť si svoje imaginárne baterky. Nikdy ich nenechajte úplne vyšťaviť.

Naučte sa relaxovať

Ako sme spomínali vyššie, vyhorenie je dôsledkom dlhodobého chronického stresu. Hlboká relaxácia je jeden z najúčinnejších spôsobov, ako odbúrať dôsledky stresu a prinavrátiť stratenú psychickú a fyzickú rovnováhu. Schopnosť relaxovať má každý z nás, dôležité je ju rozvíjať a prehlbovať pravidelným tréningom. Do úvahy prichádzajú rôzne relaxačné techniky, napr. autogénny tréning, Jacobsonova progresívna relaxácia, jóga, meditácia. Mnohé z nich sú dostupné na internete v podobe audionahrávok. Predovšetkým v prvých fázach nácviku vám odporúčame relaxovať minimálne jedenkrát za deň.

Hľadajte sociálnu oporu

Podpora a pomoc z okolia je jedným z najúčinnejších preventívnych a protektívnych faktorov. Ľudia, ktorým sa dostáva z blízkeho okolia dostatok citovej podpory, sú vo všeobecnosti odolnejší a psychicky silnejší. Ak cítite, že vám práve podpora blízkych chýba, skúste sa o svojich problémoch porozprávať so svojimi najbližšími a zverte sa im so svojou potrebou. Povedzte im, že by ste z ich strany potrebovali pomôcť, podporiť a možno len vypočuť.