Trochu nadnesene sa dá povedať, že v oblasti výchovy detí a starostlivosti o ne v posledných rokoch “objavujeme Ameriku”.  Inak povedané vraciame sa k tradíciám, ktoré poznali už naše staré mamy a hovoríme tomu vzťahová výchova, kontaktné rodičovstvo alebo Attachment Parenting. Vzťahová výchova je teda niečo prirodzené, čo vychádza z našej, resp. materinskej intuície. K moderným mamičkám sa však v súčasnosti dostáva toľko “zaručených rád” a “overených receptov”, že aj odporúčanie, že je dobré a vhodné držať sa zdravého rozumu a materského citu si potrebujeme prečítať v knižke, časopise alebo na internete.

Ako teda funguje vzťahová výchova, z čoho vychádza a prečo sa oplatí dbať na to, aby malo dieťa bezpečnú vzťahovú väzbu?

Teória vzťahovej väzby alebo “za všetko môže mama”

Aj keď začíname zľahka teoreticky, nepôjde o nijaké zložité definície. Za otca teórie vzťahovej väzby, z ktorej v podstate celý princíp vzťahovej výchovy vychádza, sa považuje John Bowlby. Podľa neho je vzťahová väzba neviditeľné emocionálne puto, ktoré špecificky spája dvoch ľudí. Takýchto pút, samozrejme, vzniká v živote človeka mnoho. Ako to už ale býva, to prvé je len jedno a je z hľadiska ďalšieho smerovania človeka najdôležitejšie. Psychoanalytici zvyknú nadnesene konštatovať, že za všetko môže matka. Inak povedané tá prvá vzťahová väzba – väzba medzi dieťaťom a matkou alebo inou osobou, ktorá sa o bábätko pravidelne stará, zohráva veľkú úlohu v tom, ako bude dieťa v budúcnosti vnímať svet okolo seba, ako sa v ňom bude cítiť, ako bude vstupovať do vzťahov a akým spôsobom ich bude emocionálne prežívať. Odborníci dokonca tvrdia, že deti, ktoré nemajú tzv. bezpečnú primárnu vzťahovú väzbu, sú viac ohrozené vznikom psychických porúch v dospelosti. Nebudeme preháňať a tvrdiť, že vzťah dieťa – matka je všemohúci, ale môžeme konštatovať, že je v mnohých smeroch vývinu dieťaťa v psychicky zdravého a odolného človek veľmi dôležitý.

Realita vzťahovej väzby

Toľko z teórie a poďme sa teraz pozrieť ako sa to veľmi dôležité vzťahové puto vlastne buduje. Opäť to nie je nič zložité. Dieťatko sa rodí s prirodzenou potrebou naviazať sa na blízku, opatrujúcu osobu, najčastejšie je to matka. Bábätko teda nemôže nič pokaziť. Ono je inštinktívne nastavené, nečíta knihy, ani nijaké zaručené rady na mamičkovských fórach a sústredí sa výlučne na dianie tu a teraz. Potom je tu ten druhý človek – najčastejšie matka, ktorá by mala robiť v podstate presne to isté. Snažiť sa vnímať svoje dieťa, byť s ním a vymeniť ideál popísaný v knihách za svoju intuíciu a pocity. Matka naladená na dieťa vníma jeho potreby a snaží sa ich naplniť.

Rôzne TESTY nájdete TU.

Celé to teda funguje úplne jednoducho. Dieťatko cíti nejaký druh nepohody – je unavené, mokré, hladné, cíti sa osamelo. Keďže detičky v tomto veku ešte nie sú fyziologicky pripravené odkladať svoje potreby, okamžite ich signalizujú. Ako? Tak ako vedia. Vykričia ich celému svetu. Matka na plač dieťaťa reaguje, príde, naplní potrebu (prebalí, nakŕmi, popestuje, pohladí…) a dieťatko sa upokojí. Ak sa toto opakuje pravidelne a bez neprirodzených zmien a výkyvov, vzniká medzi dieťaťom a matkou bezpečná vzťahová väzba. Dieťa sa naučí, že ak niečo nie je ok, mamička príde a postará sa. Vytvára si pocit bezpečia a učí sa vnímať svet okolo seba ako bezpečné miesto. To je najlepšia predispozícia pre ďalší zdravý rast a rozvoj.

pokračovať na súvisiaci text (nástroje vzťahovej výchovy)