Pojem “nástroje vzťahovej výchovy” znie v kontexte tejto problematiky tak trochu technicky. A hoci boli tieto nástroje odborníkmi popísané, zdôvodnené a teoreticky podložené, nedá nám na úvod povedať jedno: Chápte ich ako odporúčania. Ako prostriedky, ktoré môžu mamičkám uľahčiť budovanie bezpečnej vzťahovej väzby s dieťaťom. Nechápte ich ako nevyhnutnosť, bez ktorej nie je možné vytvoriť si s bábätkom plnohodnotný a bezpečný vzťah. Ako sme už spomínali v úvode, vzťahová výchova je niečo prirodzené, inštinktívne. Vždy je dôležitejšie naladenie mamičky na dieťa, ich spoločná pohoda a vzájomné porozumenie ako striktné dodržiavanie nejakých pravidiel a princípov. To je presne to, o čom by vzťahová výchova nemala byť.

Ale späť k nástrojom vzťahovej výchovy. Ide v podstate o piliere, na ktorých stojí bezpečné pripútanie dieťaťa k matke. Sú to prostriedky, ktoré matke pomáhajú lepšie sa naladiť na dieťa a napĺňať jeho potreby. Bližšie ich definuje americký pediater William Sears vo svojich publikáciách venovaných vzťahovej výchove.

1. Vytvorenie počiatočnej väzby bezprostredne po pôrode

Iste ste už počuli o kontakte koža na kožu ihneď po pôrode. Priloženie novorodenca na telo matky má svoj význam pre vzájomné naladenie sa a budovanie vzťahu. Bezprostredne po pôrode neprebiehajú len emocionálne, ale aj biologické zmeny. Matka a dieťa boli doteraz v podstate jedným telom a okamžité priloženie dieťatka na nahé telo matky pomáha zachovať kontinuitu ich prepojenia a prebúdza inštinktívne opatrovateľské správanie u matky. Mnohé pôrodnice na Slovensku už takýto kontakt medzi matkou a dieťatkom automaticky prípadne na požiadanie umožňujú. Problémom zostáva zabezpečenie matkinej náruče detičkám porodeným sekciou.

2. Dojčenie na požiadanie

Dojčenie je v podstate napĺňanie potreby dieťaťa. Dieťa cíti nepohodu kvôli hladu. Začne plakať, matka príde a naplní jeho potrebu. Ak tak urobí na požiadanie a nie podľa určeného časového rozvrhu, upevňuje v dieťatku pocit istoty a bezpečia. Spočiatku môže byť takáto starostlivosť veľmi náročná. Mamička s dieťatkom sa však na seba postupne veľmi dobre naladia a dojčenie na požiadanie sa stane zväčša pre oboch pohodlným a príjemným.

3. Nosenie dieťaťa

Nosenie dieťaťa sa v kruhoch odborníkov stretáva s chválospevmi i s kritikou. Zatracovať ho či stavať do role nevyhnutnosti by však bolo prehnané. Opäť ide o to nájsť si zlatú strednú cestu, ktorá vyhovuje ako dieťatku tak i mamičke a obom prináša pocit pohodlia a vzájomného porozumenia. Nosenie v baby šatke alebo v ergonomickom nosiči má nesporne svoje veľké výhody. Matka s dieťaťom sú vo fyzickej blízkosti, čo umožňuje ich ľahšie vzájomné naladenie. Mamička je tu, aby vnímala potreby dieťaťa a bábätko cíti v blízkosti jej tela istotu a bezpečie. Mamin tlkot srdca, dýchanie a pohyby pri chôdzi, to všetko sú mu z prenatálneho obdobia známe signály, ktoré ho upokojujú.

4. Spoločné spanie

Opäť oblasť, v ktorej sa môžete stretnúť s rozporuplnými názormi. Mnohí pediatri tvrdia, že dieťatko by malo mať svoju postieľku, kde je počas spánku v bezpečí. Odborníci na vzťahovú výchovu však uvádzajú spoločné spanie ako ďalší prostriedok k budovaniu bezpečnej vzťahovej väzby a mnohí ho dokonca prezentujú ako prostriedok prevencie náhleho úmrtia novorodencov. Väčšina detí naozaj pokojnejšie spí v blízkosti rodičov. Mamička je nablízku, bábätko cíti jej teplo, vôňu, počuje jej dych, tlkot srdca. V prípade potreby nájde okamžite telesný kontakt a jednoduchšia je aj nočná starostlivosť a dojčenie. Ak však spoločné spanie nie je príjemné vám alebo bábätku, nájdite spôsob, ktorý vám obom bude najlepšie vyhovovať. Mnohé mamičky napríklad spoja svoju posteľ s postieľkou, čo prináša možnosť kontaktu, ale zachováva aj priestor pre pohodlie oboch.

5. Dieťa má na plač dôvod

Plač je rečou dieťaťa. Ako sme spomínali vyššie, bábätko cez plač signalizuje svoju potrebu. Dieťa neplače preto, že je rozmaznané alebo že by vás nebodaj chcelo vydierať. Bábätká jednoducho inak nevedia vyjadriť svoje nepohodlie. Ak mamička reaguje na plač dieťaťa, vytvára u neho cenný pocit istoty a bezpečia. Bábätko do jedného roka nie je možné rozmaznať. Detičky v tomto veku nevychovávame. Nenechávame ich vyplakať, aby sa naučili samostatne spať či vydržať do času kŕmenia alebo prebaľovania. Hoci vo výsledku sa k tomu môžeme dopracovať. Ak bábätko budete nechávať pravidelne plakať v postieľke preto, aby zaspalo samo, ono po čase naozaj začne zaspávať bez plaču. Nie však preto, že by vašu prítomnosť nepotrebovalo alebo že by sa osamote cítilo komfortne. Jednoducho sa naučí, že plakať sa neoplatí, pretože aj tak nikto nepríde. A hádajte, čo sa stane s pocitom bezpečia. Presne tak, naruší sa.

6. Rovnováha

Po pôrode sa zrazu váš život začne točiť okolo bábätka. Každodenná starostlivosť a snaha okamžite naplniť všetky potreby malého človiečika môže u mamičky rýchlo skĺznuť k extrému, ktorého súčasťou je zanedbávanie vlastných potrieb a potrieb manželstva. Dôležité je uvedomiť si, že dieťatko nepotrebuje dokonalú matku. Potrebuje matku, ktorá je sama spokojná a v psychickej pohode na to, aby bola väčšinu času dostupná pre napĺňanie jeho potrieb. V psychológii na to vznikol pojem “dosť dobrá matka”.