Má moje dieťa zdravú vzťahovú väzbu?

O poruchách vzťahovej väzby a ich prejavoch

Kvalita vzťahu matka – dieťa v ranom detstve zásadne ovplyvňuje ďalší psychický vývin dieťaťa. Odborníci sa dokonca zhodujú v názore, že vplyv tzv. primárnej vzťahovej väzby (ako sa prvý vzťah dieťaťa s materskou osobou zvykne označovať) siaha až do dospelosti. Z toho je zrejmé, že dieťa, ktorému je od samotného počatia poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti, má vyššiu šancu na zdravý, harmonický a šťastný život. Naopak, nedostatok lásky a starostlivosti v ranom detstve môže viesť k významným problémom v období puberty, dospievania, ale aj v dospelosti.

Ako rôzne poruchy vzťahovej väzby prejavujú, podľa čoho ich môžete u svojho dieťaťa identifikovať a aké sú možnosti prevencie ich vzniku a nápravy?

Stručne o vzťahovej väzbe

Dieťa prichádza na svet s inštinktívnou potrebou naviazať sa na matku alebo materskú osobu ( osobu, ktorá sa o dieťa pravidelne stará), u ktorej hľadá istotu a bezpečie. Základ tohto vzťahu sa vyvíja v prvom roku života a následne sa ďalej formuje. A práve kvalita tohto vzťahu – takzvanej primárnej vzťahovej väzby – tak zásadne a významne ovplyvňuje ďalší psychický vývin dieťaťa. To, ako matka na dieťa reaguje, ako je fyzicky a psychicky prítomná, ako sa oň stará a napĺňa jeho potreby, vytvára základ pre budúce vnímanie seba a sveta.

Ak je matka vo vzťahu k dieťaťu stála a spoľahlivá, vníma jeho potreby, reaguje na plač a poskytuje mu konzistentnú lásku a starostlivosť, vytvorí sa medzi nimi bezpečný vzťah, ktorý je základom pre ďalší zdravý psychický vývin.

Ak však matka alebo osoba, ktorá ju nahrádza, z akéhokoľvek dôvodu nenapĺňa potreby dieťaťa (biologické alebo psychické), vzniká takzvaná neistá vzťahová väzba, ktorá sa považuje za predispozíciu pre vznik psychických porúch.

Zdravá – bezpečná vzťahová väzba: Ako vzniká a prečo je dôležitá

Ako už bolo uvedené vyššie, kvalita vzťahovej väzby primárne závisí od reakcií matky na dieťa v období prvého roku života. Pre vznik zdravej, teda bezpečnej vzťahovej väzby je rozhodujúce, aby matka bola prítomná a pripravená napĺňať potreby dieťaťa. Ak matka dieťa opúšťa, je citovo chladná alebo nevšímavá, vzťahová väzba sa narúša.

Podľa odborníkov musia byť pre vznik bezpečnej vzťahovej väzby splnené nasledujúce podmienky:

• Matka sleduje potreby dieťaťa a dokáže ich správne identifikovať (vie, či je dieťa hladné, unavené alebo potrebuje objatie, pohladenie)
• Matka uspokojuje potreby dieťaťa (ak je dieťa hladné, nakŕmi ho, ak je unavené, uloží ho na spánok …)
• Matka napĺňa potreby dieťaťa bezprostredne po tom, ako ich dieťa signalizuje (reaguje na plač dieťaťa, nenecháva ho vyplakať)
• Matka sa správa k dieťaťu citlivo a láskavo

Bezpečná vzťahová väzba poskytuje dieťaťu pocit istoty a umožňuje mu poznávať a objavovať svet. Deti, ktoré sú bezpečne pripútané k matke, pociťujú takzvanú psychologickú istotu, ktorá je zásadnou podmienkou preto, aby nabrali odvahu vzdialiť sa od svojej bezpečnej základne (matky) a preskúmať svet. Takto vybudovaný stabilný a dôverný vzťah pôsobí podľa odborníkov ako významná ochrana pred duševnou poruchou. Podľa neurológov existuje dokonca priame prepojenie medzi kvalitou primárnej vzťahovej väzby a vývinom mozgu. Počas prvých dvoch rokov života sa totiž vyvíjajú mozgové štruktúry zodpovedné za schopnosť zvládať stres, odolávať záťažovým situáciám a regulovať vlastné správanie. Bezpečná vzťahová väzba je tiež základom pre schopnosť otvorene komunikovať o názoroch a pocitoch a odolávať tlaku rovesníkov. Uspokojená potreba väzby v ranom detstve posilňuje sebadôveru, sebaistotu, schopnosť empatie, spolupráce, prispôsobenia sa. Mladí ľudia, ktorí boli v útlom detstve bezpečne pripútaní k matke, si dokážu vytvárať kvalitnejšie a trvalejšie priateľské vzťahy.

3 typy neistej vzťahovej väzby: Ako vznikajú a ako sa prejavujú

V dôsledku narušenia vývinu vzťahu matka – dieťa môžu vzniknúť 3 typy neistej vzťahovej väzby:

1. Vyhýbavá vzťahová väzba

Vyhýbavá vzťahová väzba vzniká ako dôsledok odmietania dieťaťa matkou, zanedbávania starostlivosti, nedostatočného kontaktu a reagovania na jeho potreby. Tento druh vzťahovej väzby vzniká jednak u detí, o ktoré sa rodičia v období prvého roka nestarajú, často ich opúšťajú, nechávajú ich osamote alebo striedavo u rôznych príbuzných, ale aj u detí, ktoré sa rodičia snažia viesť k prehnanej samostatnosti už v ranom detstve. Častým javom je, že matka necháva dieťa vyplakať, aby sa naučilo samo zaspávať, aby si zvyklo na režim kŕmenia alebo ho odmieta vziať na ruky a pohladiť zo strachu, že ho rozmazná. Aj takéto reakcie vedú k narušeniu vzťahovej väzby.

Dieťa s touto vzťahovou väzbou sa môže navonok javiť ako pokojné, ale opak je pravdou. Prežíva silný stres, pretože nemá istotu v blízkom vzťahu. Naučilo sa, že nemá zmysel signalizovať potreby, pretože na ne nikto neodpovedá. Pri odchode matky neplače, na jej návrat nijako výrazne nereaguje. Vnútorne však prežíva nespokojnosť a frustráciu.

2. Ambivalentná vzťahová väzba

Ambivalentná vzťahová väzba vzniká ako dôsledok nepredvídateľného správania matky vo vzťahu k dieťaťu v období prvého roka. Matka niekedy reaguje na potreby dieťaťa a napĺňa ich, inokedy ich ignoruje a dieťa zanedbáva alebo sa správa odmietavo. Takéto správanie môže vyplývať zo psychického ochorenia matky, závislosti, ale aj z jej častej neprítomnosti.

Dieťa s touto vzťahovou väzbou reaguje na odchod matky silným, až zúfalým plačom, Nie je si totiž isté, či a kedy sa matka vráti. Pri návrate matky sú jeho reakcie nejasné, na jednej strane ju vyhľadáva a chce byť s ňou v kontakte, na druhej strane akoby ju trestalo za jej neprítomnosť. Takéto deti bývajú zmätené, ustráchané a neisté.

3. Dezorganizovaná vzťahová väzba

Dezorganizovaná vzťahová väzba je najmenej častou poruchou. Vyvíja sa u detí matiek, ktoré sa správajú výrazne zmätene, náladovo alebo ich správanie nie je typické pre blízku vzťahovú osobu. Tento typ vzťahovej väzby vzniká  napríklad aj v dôsledku týrania dieťaťa rodičom.

Dieťa s touto vzťahovou väzbou reaguje nepredvídateľne. Jeho správanie je neočakávané, nevysvetliteľné, môže rýchlo striedať prejavy lásky a hnevu alebo sa u neho objavujú stereotypné pohyby či ustrnutia.

Prejavy neistej vzťahovej väzby u dieťaťa

1. Deti s vyhýbavou vzťahovou väzbou:

Deti s vyhýbavou vzťahovou väzbou sa môžu prejavovať nasledujúcimi vzorcami správania:

• Potláčajú emócie, najmä tie negatívne (napr. hnev)
• Nevyhľadávajú vzťahy, od iných si udržiavajú odstup, vo vzťahoch reagujú málo emotívne
• Prejavujú sa ako predčasne dospelé, bývajú vážne
• Objavujú sa u nich psychosomatické symptómy (ako dôsledok potlačených emócií), napr. bolesti hlavy, nevoľnosti, poruchy spánku
• V kontakte s rovesníkmi bývajú agresívne so sklonom k šikanovaniu

2. Deti s ambivalentnou vzťahovou väzbou

Deti s ambivalentnou vzťahovou väzbou sa môžu prejavovať nasledujúcimi vzorcami správania:

• Veľmi sa boja odmietnutia a opustenia
• Sú veľmi náročné na pozornosť a prejavy prijatia od iných
• Sú úzkostné, boja sa
• Vo vzťahu k rovesníkom sú málo priebojné
• Snažia sa pritiahnuť pozornosť na seba
• Majú málo priateľov, nemajú radi skupinové aktivity
• Všade vidia hrozbu a ľahko podliehajú stresu
• Ťažko sa adaptujú v školských kolektívoch
• Bývajú rovesníkmi šikanované

3. Deti s dezorganizovanou vzťahovou väzbou

Deti s dezorganizovanou vzťahovou väzbou sa môžu prejavovať nasledujúcimi vzorcami správania:

• Bývajú sociálne inhibované, pasívne
• Zvyknú stuhnúť, prestanú reagovať a vyčkávajú
• Mávajú problémové správanie až závažné poruchy správania
• Mávajú stavy podobné tranzu alebo epileptickým záchvatom

Dôsledky neistej vzťahovej väzby  v ďalšom živote dieťaťa

Ako sme už spomínali vyššie, porucha vzťahovej väzby ovplyvňuje vývin dieťaťa, jeho správanie a prežívanie aj v ďalších životných obdobiach.

Možné dôsledky neistej vzťahovej väzby:

• znížená odolnosť voči stresu
• zhoršená schopnosť udržiavania medziľudských vzťahov
• znížená schopnosť regulácie emócií
• apatia
• vyššie riziko vzniku depresie
• vyššie riziko problémového správania
• ohrozenie chronickými ochoreniami
• častejšie poruchy učenia
• častejšia nepozornosť a hyperaktivita
• častejšie psychosomatické ochorenia – nevoľnosti, bolesti hlavy
• impulzívne a agresívne správanie
• slabšie kognitívne schopnosti a horšie školské výsledky

Prevencia vzniku neistej vzťahovej väzby

Skôr než začneme, uistime sa v jednom: Nemá zmysel hádzať flintu do žita. Hoci je pravda, že základy vzťahovej väzby sa kladú v prvom roku života dieťaťa, nikdy nie je neskoro začať pracovať na zvýšení jej kvality a pomyselnom posune dieťaťa k pocitu bezpečia a istoty. Hovorí sa, že neistá vzťahová väzba sa napráva dvakrát tak dlho ako sa narúšala.

Podľa odborníkov je dôležité už obdobie prenatálneho (vnútromaternicového) vývinu dieťaťa. V tomto smere je zásadná pripravenosť budúcich rodičov na novú a rolu a aj samotný fakt, či je dieťa chcené a očakávané. Zásadný vplyv má, samozrejme, aj správanie matky počas tehotenstva – zodpovedný prístup, prihováranie sa dieťaťu, zvládanie stresových situácií.

Bezprostredne po pôrode sa ako významný faktor uvádza okamžitý kontakt matky a dieťaťa (tzv. bonding), ktorý podporuje vytvorenie vzájomnej väzby. Z tohto hľadiska má svoj význam napríklad aj dojčenie.

V ranom detstve je zásadná citlivá a láskyplná starostlivosť o dieťa. Svoju rolu zohráva stálosť jednej vzťahovej osoby a jej spoľahlivosť (príde, keď ju dieťa potrebuje). Zásadné je správne identifikovanie a napĺňanie potrieb dieťaťa. Nie je vhodné nechávať dieťa vyplakať a snažiť a ho vychovávať. Deti do jedného roka nevychovávame! Dôležitý je dostatok fyzického kontaktu medzi matkou a dieťaťom.

 

Zmierniť negatívny vplyv neistej vzťahovej väzby v období dospievania a dospelosti môžu:

• stabilné priateľské, partnerské vzťahy
• stabilné vzťahy so širšou rodinou, učiteľom, vychovávateľom a pod.
• psychologické poradenstvo/ psychoterapia