Balance Management

Nástroj ako spoznať sám seba

Varovné signály vracajúcej sa depresie

Ak ste už raz zažili depresiu, či na vlastnej koži, alebo u svojich blízkych, je na mieste mať určité obavy, že sa jej symptómy znovu objavia. Vo väčšine prípadov je veľmi dôležité podchytiť vracajúcu sa depresiu v jej zárodku, čo môže zabrániť jej úplnému prejaveniu. A práve preto, je potrebné poznať varovné signály, ktoré sprevádzajú jej návrat.

Depresia je mentálne ochorenie, s vysokou pravdepodobnosťou relapsu – teda znovu vrátenia sa symptómov a samotného ochorenia aj po úspešnej liečbe. Približne u polovice pacientov sa depresia vracia, raz či viac krát za život. U ľudí, ktorým sa depresia vracia, sa môžu varovné signály zakaždým rôzniť.

FAKTY o relapse DEPRESIE:

  • Depresia sa môže vrátiť po niekoľkých týždňoch, mesiacoch, či dokonca rokoch po prvej epizóde.
  • Depresívne epizódy sa môžu vrátiť až v 50% diagnostikovaných prípadoch.
  • Je veľmi pravdepodobné, že depresia sa vráti do 3 rokov od prvej epizódy.
  • Prečo sa niektorým pacientov depresia vráti, a  iným nie, je stále záhadou.

12 včasných varovných signálov, že sa depresia vracia:

Človek môže pociťovať rovnaké príznaky, ako pri poslednej epizóde depresie. No symptómy novej epizódy môžu byť úplne odlišné od tej prvej, takže je dobré zamerať sa na celú škálu varovných signálov, nie len na tie, ktoré sa objavili minule.

Na čo sa zamerať:

  1. Depresívna nálada: Pocity smútku, prázdnoty, beznádeje.
  2. Strata záujmu o veci, ktoré nás tešili: Nezáujem o obľúbené činnosti, strata záujmu o sex.
  3. Sociálna utiahnutosť: Vyhýbanie sa sociálnym situáciám, obmedzenie kontaktu s priateľmi a rodinou.
  4. Únava: Denné úlohy sa môžu zdať ťažšie, môžu trvať dlhšie ako obvykle, napríklad ranná hygiena, či obliekanie.
  5. Podráždenosť: Nepokoj, neustály pohyb, kmitanie zo strany na stranu.
  6. Zmeny v spánku: Nespavosť, alebo prehnané spanie.
  7. Zmeny v chuti do jedla: Nechutenstvo, alebo prejedanie sa.
  8. Zvýšená vzrušivosť: Častá podráždenosť, vznetlivosť.
  9. Pocity bezcennosti a viny: Premýšľanie nad minulými udalosťami.
  10. Problém so sústredením sa a s pamäťou: Reč a myšlienkové pochody sa zdajú pomalšie ako obvykle.
  11. Fyzické bolesti: Nevysvetliteľné bolesti hlavy, nevoľnosť, bolesti svalov.
  12. Samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždu: Tieto naznačujú závažnú depresívnu epizódu.

Možné spúšťače relapsu depresie:

Aké podnety alebo situácie môžu spôsobiť, že sa nám, či naším blízkym vráti toto mentálne ochorenie?

Bežné spúšťače znovunavrátenia sa depresie, či jej opakovania sa, zahŕňajú:

  • Stresovú životnú udalosť, ktorá nastala počas liečby, alebo po nej. Jedná sa napríklad o rodinné konflikty, zmeny vo vzťahoch, žiaľ apod.
  • Neúplné vyliečenie sa s poslednej epizódy depresie. V prípade, že hlavné symptómy nie sú úplne vyliečené, je veľká pravdepodobnosť, že sa depresia znovu vráti.
  • Predčasné ukončenie liečby. Depresiu nie je jednoduché vyliečiť – je nutné podstupovať liečbu aspoň po dobu 6 mesiacov po tom, ako sa príznaky depresie zlepšia.
  • Zdravotné problémy, ako diabetes, obezita, či srdcové ochorenie, môžu viesť k vyššej pravdepodobnosti relapsu depresie.

Je možné znovu vráteniu sa depresie zabrániť?

Určite áno. Prinajlepšom dokážete znížiť riziko jej návratu, a to dodržiavaním týchto preventívnych stratégií:

  • Dodržujte svoju liečbu: dokončenie predpísanej liečby môže výrazne znížiť pravdepodobnosť relapsu. Berte svoje lieky, navštevujte svojho terapeuta pravidelne – je to veľmi dôležité, hlavne prvých 6 mesiacov od začatia liečby.
  • Mindfulness terapia: je terapia zameraná na všímavé pozorovanie seba, svojich myšlienok, správanie, telesné pocity apod. Tento prístup môže človeku napomôcť uvedomiť si nevhodné vzorce myslenia, a vytvoriť si spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.
  • Vzdelávanie priateľov a rodiny: ak budú vaši najbližší vedieť, na aké príznaky a varovné signály si dávať pozor, je možné ďalšiu epizódu depresie skôr podchytiť.

Vyrovnávanie sa s relapsom

Ak sa vám príznaky depresie znovu objavia počas práve prebiehajúcej liečby, znamená to, že liečba nie je pre vás vhodná a nezaberá, tak ako by mala. Váš doktor by mal navrhnúť zmenu liekov, ich dávku, prípadne iný prístup terapie.

Čo môžete ďalej robiť?

  • pravidelne navštevovať psychoterapiu, skupinovú alebo individuálnu. Pri predchádzaní relapsu depresie sa odporúčajú terapeutické prístupy: KBT – kognitívno-behaviorálna terapia, alebo IT – interpersonálna terapia.
  • pravidelné a dlhodobé užívanie liekov ako antidepresíva, alebo stabilizátory nálady, po dobu aspoň 6 mesiacov od zlepšenia príznakov môže znížiť riziko návratu depresie.
  • Fyzická aktivita slúži ako prírodné antidepresívum, keďže sa pri nej uvoľňujú endorfíny (hormóny šťastia), čo zlepšuje náladu. Najnovšie štúdie dokonca naznačujú, že fyzický pohyb je rovnako účinný pri boji s miernou až strednou depresiou ako samotné andtidepresíva, či psychoterapia.

 

Ak máte podozrenie, že niečo nie je v poriadku, s vami, alebo s vašimi blízkymi, môžete sa otestovať TU.