Panická porucha je veľmi častá úzkostná porucha. U pacientov sa prejavuje intenzívnymi záchvatmi masívnej úzkosti (paniky), ktoré sa objavujú nečakane, bez zjavnej príčiny. Panické ataky sú charakteristické intenzívnym vegetatívnym prežívaním. Objavujú sa palpitácie (búšenie srdca), potenie, tras, ťažkosti s dýchaním, bolesť v hrudníku, nevoľnosť. Zo psychických príznakov býva prítomný strach, pocity derealizácie a straty kontroly. Napriek tomu, že panické záchvaty mávajú dramatický priebeh, objektívne nie sú životu nebezpečné, pretože ich nespôsobujú telesné príčiny. Diagnostika panickej poruchy si však vyžaduje predchádzajúce vylúčenie somatického ochorenia.

O panickej poruche nám porozprával 47 ročný Ján, ktorý ju vo svojom živote zažíva opakovane:

Kedy ste sa stretli s diagnózou panickej poruchy po prvýkrát?
Mal som 28 rokov. Prestal som vtedy pracovať, pretože mi bol zistený Hodgkinov lymfóm. V tom období sa u mňa objavil aj prvý panický záchvat.

Pamätáte si v akej situácii?
Samozrejme. Sedel som v aute. Bol som na ceste z pravidelného kontrolného vyšetrenia. Nič dramatické. Dostal som sa do menšej zápchy a tak som čakal a počúval rádio. Vtedy to prišlo. Myslel som si, že tam zomriem. Nevedel som, či to súvisí s tou chorobou alebo idem dostať infarkt alebo čo sa deje.

Popíšete nám ako taký panický záchvat u vás prebieha? Čo pri tom cítite?
Je to fyzicky veľmi nepríjemné. Také nepríjemné vnútorné pocity, akoby na odpadnutie, búšenie srdca a točenie hlavy. Potom príde ten neuveriteľný strach, že zomriem, že mám asi infarkt. Hlavou sa mi preženie milión myšlienok a začnem sa potiť. Mám pocit, že nemôžem dýchať, v ústach mám sucho. Je to strašné.

Ako dlho taký panický záchvat trvá?
Je to rôzne, ale niekoľko minút. Možno maximálne 10, ale väčšinou aj menej. Keď to zažívate a nič o tom neviete, pripadá vám to ako večnosť.

Pred tými necelými 20 rokmi ste sa ale z panickej poruchy úplne vyliečili. Čo vám pomohlo?
Vtedy som mal len pár záchvatov. Zopakovalo sa to päť možno šesťkrát. Chodil som po vyšetreniach až ma nakoniec kardiológ poslal k psychiatrovi. Ten mi diagnostikoval panickú poruchu a dosť podrobne mi vysvetlil o čo ide. Veľmi mi pomohlo už to, keď som pochopil, prečo sa u mňa deje to, čo sa deje a že nie som v ohrození života. Teda že to nie je problém so srdcom alebo niečo podobné. Predpísal mi lieky a chodil som na pravidelné kontroly. Postupne to celkom ustúpilo.

Popri tom ste sa navyše liečili na zhubný lymfóm. Muselo to byť náročné.
No keď mám pravdu povedať, náročné boli iba tie záchvaty. Keďže ich bolo len pár a rýchlo som pochopil, že toto môj život neohrozuje, išlo to pre mňa do úzadia. Sústredil som sa na liečbu rakoviny, študoval som to, hľadal odborníkov, menil stravu, chodil som na vyšetrenia. Vtedy to nebolo ako dnes, že všetko nájdete na internete. Ale bol som mladý, robil som, čo som vedel. Popri tom som chodil aj na psychiatrické vyšetrenia a bral som lieky.

Liečba bola u vás úspešná v oboch prípadoch.
Áno, zbavil som sa rakoviny, čo bol na tú dobu priam zázrak. Nejakú panickú poruchu som už potom ani neriešil. Dobral som lieky od psychiatra, bol som ešte na nejakých dvoch kontrolách a celý šťastný som sa vrhol späť do pracovného života. Po pár rokoch sa však u mňa rozvinula sociálna fóbia. Opäť som sa nejaký čas liečil u psychiatra.

Necelých 20 rokov ste nemali nijaký panický záchvat?
Mával som nepríjemné pocity. Podobalo sa to na záchvaty z toho obdobia, ale nebolo to zďaleka také intenzívne. Nejako som to neriešil. Myslím, že panický záchvat v pravom zmysle slova som tých 20 rokov nemal. Až teraz.

Teraz trpíte panickou poruchou opäť. Stalo sa vo vašom živote za posledné obdobie niečo dôležité?
Áno, pred pár mesiacmi ma prepustili z práce. Bol som tam 17 rokov. Riadil som reklamu a predaj a z mesiaca na mesiac som zostal nezamestnaný. Bol to šok, ale snažím sa nájsť si novú prácu. Zatiaľ sa mi to nepodarilo.

Predpokladáte, že vaše panické záchvaty s tým nejako súvisia? Že keď zažívate vo svojom živote náročnejšie obdobia, rozvíja alebo prejaví sa u vás táto porucha?
Mohlo by to tak byť. Vysvetľujem si to tak, že som v strese akoby pod tlakom a vtedy moja psychika reaguje takto.

Ako často mávate panické záchvaty?
No teraz je to horšie ako v minulosti. Mávam jeden, niekedy aj dva záchvaty týždenne. Okrem psychiatra chodím aj na psychoterapiu. Chcem to rýchlo vyriešiť, aby som si mohol nájsť prácu. Som kvôli tomu pod veľkým tlakom.

Ako táto choroba v súčasnosti ovplyvňuje váš život? Teda okrem toho, že mávate záchvaty. Obmedzuje vás v niečom?
Samozrejme. Trpím neustálymi obavami. Som veľmi opatrný, stále sa bojím, že mi príde zle. V bežných situáciách som neistý. Opäť mám strach chodiť sám medzi ľudí. Stále kontrolujem, či mám pri sebe mobil, všade so sebou nosím vodu. Bojím sa šoférovať, pretože v aute je to najhoršie. Ak niekam musím ísť, idem mimo dopravnej špičky, aby som niekde neuviazol. Myslím, že manželke a celej mojej rodine s tým idem už dosť na nervy. Niekedy sa cítim viac na príťaž ako užitočný.

Akú liečbu v súčasnosti podstupujete a ako postupuje?
Navštevujem psychiatra a užívam lieky na zníženie úzkosti. Okrem toho chodím na psychoterapiu. Učím sa rozpoznať príznaky zvyšujúcej sa úzkosti a spracovať ich pomocou dýchania a relaxácie. Veľa pracujeme aj s mojimi obavnými myšlienkami. Myslím si, že liečba postupuje dobre a dúfam, že čoskoro budem schopný opäť pracovať.