Žiarlivosť je charakteristická závislosťou na určitej osobe a nadmerným strachom z jej straty. Žiarlivý žije v neustálych obavách, či mu parter bol, je alebo bude verný. Rozlišujeme fyziologickú ľúbostnú žiarlivosť, ktorá sa považuje za normálnu súčasť partnerského vzťahu a chorobnú žiarlivosť. Podľa niektorých odborníkov je chorobná žiarlivosť podmienená vrodenou žiarlivostnou vlohou. Ide o extrémne silnú žiarlivosť, ktorá je pre vzťah deštruktívna a nemožno ju tlmiť nehou a utešovaním.

O svojom partnerskom vzťahu, emóciách a každodennom živote nám porozprávala mladá študentka, Kristína, ktorá chodí na psychoterapiu práve kvôli chorobnej žiarlivosti.

Na začiatok nám, prosím, v krátkosti povedzte o sebe, o svojom partnerovi a o vašom vzťahu.

So Šimonom sme spolu štyri roky, ale poznáme sa od detstva. Je môj sused, býva v dome oproti. Dali sme sa dokopy, keď som chodila na gymnázium, on bol vtedy vysokoškolák. Pre mňa to bol prvý vážnejší vzťah, Šimon predtým mal dva roky priateľku. Spočiatku som žiarlila práve na ňu. Potom už na všetko. 

Aké je to medzi vami teraz?

Máme sa radi, ale veľmi často sa hádame. Uvedomujem si, že je to kvôli mojej žiarlivosti, ale nedokážem s tým vôbec nič urobiť. Veľmi sa kvôli nemu a nášmu vzťahu trápim. Šimon pracuje, ja študujem a bývam na internáte. Sme spolu málo, väčšinou len cez víkendy a aj to sa skoro stále hádame. Hádame sa aj po telefóne, skoro denne. A to iba preto, že žiarlim. Niekedy sa čudujem, že to so mnou doteraz nevzdal.

Hovorí sa, že každý, kto miluje aj žiarli. Ako ste prišli na to, že u vás je to iné, že potrebujete pomoc odborníka?

Hlavne mi to hovorili ľudia z môjho okolia. Najskôr Šimon a potom aj moja mama, brat a kamaráti. Všetci, ktorí videli, ako prežívam bežné situácie v našom vzťahu. Vlastne som si aj sama uvedomovala, že moje správanie nie je úplne normálne. Nevedela som to ale nijako zmeniť. V poslednom období som sa už doslova trápila. A Šimon so mnou. Stačilo, aby mi nezodvihol telefón alebo nezavolal vtedy, keď mal a bola som z toho úplne mimo.

Báli ste sa, že vás podvedie? Alebo ste ho podozrievali z toho, že vás podvádza?

Presne tak. Stále sa bojím. Keď sa nad tým racionálne zamyslím, tak som presvedčená, že to nikdy neurobil. Vlastne mi ani nikdy nedal dôvod si to myslieť. Ale v tej chvíli, keď sa niečo deje, mi idú hlavou úplne opačné scenáre. 

V akých chvíľach vám napádajú takéto myšlienky? Čo je pre vás dôvodom na žiarlivosť?

Čokoľvek. Keď mi má zavolať a nezavolá, keď mi nedvíha telefón, keď si píšeme a zdá sa mi odmeraný alebo nahnevaný, keď má prísť a nepríde alebo mešká. Je jedno, že mi zavolá a vysvetlí mi to. Ja mu vtedy jednoducho neverím. Prekáža mi aj keď chodí na miesta, na ktorých by sa mohol stretnúť so svojou bývalou, keď ho vidím rozprávať sa s nejakou inou ženou, keď sa na ulici na nejakú ženu pozrie. Podozrievam ho aj keď mu zazvoní telefón alebo pípne správa. Urobila som mu scénu aj kvôli jeho vlastnej sesternici, ktorá u nich doma prespala. Neznášam keď chodí s kamarátmi von. Väčšinou sa snažím zahnať tie myšlienky a tvárim sa, že mi to neprekáža, ale nakoniec to aj tak nevydržím a urobím mu scénu. Volám mu, píšem, kričím, plačem, bombardujem ho, kým sa na to nevykašle a nejde domov. Robím nám zo života peklo.

Ako sa v takých situáciách cítite? Keď neviete, kde je, čo robí, s kým je…. jednoducho, keď ho nemáte pod kontrolou?

To je úplne presné pomenovanie – ja ho musím mať neustále pod kontrolu, inak sa cítim ohrozená a podvedená. Také situácie sú pre mňa strašné. Keď mi napríklad nedvíha telefón, okamžite myslím na to, kde asi je a čo robí. Napadnú mi tie najstrašnejšie scenáre a je mi doslova zle. Psychicky aj fyzicky. Trasie ma, búši mi srdce, potím sa, plačem, zúrim. Som nahnevaná, smutná, bezmocná, všetko dokopy. Mama hovorí, že som vtedy ako šialená. A aj robím šialené veci. Ja sa až hanbím za to, čo všetko si už on so mnou musel prežiť.

Ako sa teda správate v situáciách, keď žialite?

Volám mu, píšem, bombardujem ho. Ak sa s ním naozaj neviem spojiť, volám komukoľvek, jeho rodičom, kamarátom, kolegom. Párkrát som mu pred rodinou a kamarátmi vyrobila hrozné scény. Správala som sa ako taká hysterka. Plakala som, kričala, nedala som sa upokojiť a vysvetliť si situáciu. Stále ho kontrolujem, zakazujem mu chodiť na miesta, kde by sa mohol stretnúť s bývalou alebo zoznámiť s nejakou inou ženou. Aj zo svadby jeho sestry sme odišli medzi prvými, pretože sme sa pohádali, keď tancoval s družičkou. Kvôli žiarlivosti som už urobila hrozné veci.

Čo najhoršie ste urobili pod vplyvom žiarlivosti?

Úplne najhoršie boli situácie, keď som sa mu vyhrážala samovraždou. Urobila som to niekoľkokrát. Raz, keď bol s kamarátmi a chcela som ho donútiť, aby išiel domov, napísala som mu z maminho mobilu, že ma odviezla záchranka do nemocnice. To mi veľmi dlho nevedel odpustiť. Uvedomujem si že to bolo hlúpe a zúfalé. Strašne ho obmedzujem. Jeho rodičia si asi o mne mysleli, že som úplne chorá, keď som mu zakázala cestovať autobusom. Mal vtedy auto v servise asi dva týždne a mne hneď napadlo, koľko žien môže stretnúť v autobuse a nútila som ho, aby chodil na bicykli. Nejaký čas mal kanceláriu s kolegyňou. Ani mi to nepovedal. Keď som na to prišla, bombardovala som ho dovtedy, kým nešiel za šéfom, aby ho preložil. Hovorí mi, že je kvôli mne všetkým na smiech.

Aký má toto všetko dopad na váš vzťah?

Moji blízki zvyknú hovoriť, že ma musí veľmi milovať, keď toto všetko so mnou vydržal. Ja si uvedomujem, že to má so mnou veľmi ťažké. On je ten stabilný v našom vzťahu. Ja som sa s ním už toľkokrát chcela rozísť, pretože som mala pocit, že v našom vzťahu iba trpím. A on so mnou. Ale on vždy trval na tom, že ma má rád a spolu to zvládneme. Teraz som sa rozhodla pre nás konečne niečo urobiť aj ja a začala som chodiť na psychoterapiu.

Čo od terapie očakávate? Ako si predstavujete váš vzťah po jej ukončení?

Pevne verím, že sa mi podarí niektoré veci zmeniť. Hlavne, aby sme dokázali fungovať ako iné páry. Aby aj môj priateľ mohol chodiť von, aby mohol dvíhať telefón alebo ísť na služobnú cestu bez toho, že by som mu vyrábala žiarlivostné scény. Chcela by som, aby sme sa menej hádali a tiež, aby som nemusela prežívať tie hrozné pocity. Zbaviť sa tej potreby mať ho pod absolútnou kontrolou a toho pocitu zúfalstva a bezmocnosti, keď to tak nie je.