Som človek, ktorý rád robí veci podľa seba a preto by som sa na začiatku veľmi rada poďakovala stránke psychozdravie.sk, že mi umožňujú realizovať sa svojimi príspevkami práve u nich. Mám svojský štýl písania, ktoré je založené na praktických skúsenostiach zo života. Práve včera som sa stretla s mladou ženou, ktorá mi rozprávala svoj príbeh o tom ako jej mama neuznáva psychiatrov, psychológov, lieky a všetko, čo s psychiatriou súvisí. Je presvedčená, že jej dcéra trpí fyzickým ochorením tela a psychika s tým nemá nič spoločné. Musím povedať, že to nie je ojedinelý prípad. 

Testy môžete vyskúšať TU.

Stretávam sa s tým pravidelne, takže ma to nakoplo, aby som tým neveriacim Tomášom napísala niečo o dôležitosti tohto zdravotníckeho odvetvia práve v tejto dobe, ktorá je ohniskom psychických ochorení. Mnohí ľudia odsudzujú medikamentóznu liečbu psychických ochorení a radi by, aby sa ľudia sústredili radšej na prevenciu. Skúste človeku, ktorý má po srdcovom infarkte povedať, aby nebral lieky na srdce a zameral sa na prevenciu, keď on už tú prevenciu prešvihol. Mnohé psychické ochorenia vznikajú už v detstve a pravdou je, že dokážu byť neliečené niekoľko desiatok rokov, kým sa vôbec príde na to, že človek trpí duševným ochorením. Necháte ho radšej trpieť alebo zomrieť ako by ste mu dopriali odbornú pomoc? Chcem veriť, že nie. Ak by nebolo psychiatrie, dnes by tu už mnohí z nás neboli a to vrátane mňa. Psychiatria mi zachránila život. A áno aj medikamenty na tom mali svoju zásluhu. Ono totiž keď už život zachraňujete, musíte použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré máte, o ktorých viete, že môžu pomôcť, aby ste ten ľudský život zachránili. Čo však nie je nikde napísané je to, že tie medikamenty musíte brať do konca života v takých dávkach, aké vám nastavili pri záchrane. Je dôležité spolupracovať s psychiatrom, aby sa vám postupne dávky znižovali, aby ste našli spolu hladinu, pri ktorej ste ešte stále v poriadku a pri ktorej už nie. 

Nie je nič neobvyklé stretnúť ľudí, ktorí sa trápia, sužujú, nevedia si sami pomôcť, ale ani netušia, že by sa mohli obrátiť na psychológa či psychiatra. Keď občas niekomu poviem, aby jednoducho išiel k psychiatrovi a poradil sa, stáva sa, že dostanem odpoveď, či som sa zbláznila. Rada odpoviem, že áno, ja už som sa zbláznila, pretože som to neurobila včas. Išla som neskoro a nedobrovoľne. Práve preto som sa rozhodla šíriť osvetu, aby sa ľuďom nestávalo to, čo mne. Nie, psychiatria nie je strašiak ani posledná možnosť. Psychiatria by mala byť prvou možnosťou, kam sa človek obráti, keď sa necíti psychicky v poriadku. Nie až vo chvíli, keď už mu to preteká cez hlavu. Viem, psychiatria má zlú povesť, ale to má asi každé odvetvie na svete, vždy je všetko o ľuďoch, o prístupe, o spolupráci. Ono, človek by možno aj navštívil psychiatra, keby ho viac nezaujímalo čo povie okolie ako jeho vlastné zdravie. A často sú to práve príbuzní a tí najbližší, ktorí nechápu, načo človek potrebuje pomoc a prečo má psychické problémy. Odsudzujú ho, že je neschopný vyriešiť si to sám. No sú aj takí, ktorí si škodia sami tým, že nechcú, aby sa niekto vŕtal v ich živote. Stigma, ktorá je okolo psychiatrie vzniká hlavne preto, že my pacienti mlčíme, my sme tí, ktorí vytvárajú okolo duševna dusno. My máme strach povedať pravdu, ktorá by ostatným otvárala oči a rúcala mýty. Takže v podstate nie je chybou verejnosti, že má z psychiatrie strach, pretože my si za to môžeme sami. Toto sa asi mnohým páčiť nebude, ja viem, ale pravda nie je vždy príjemná. Teda vlastne asi nikdy. 

Ak vám môžem poradiť, pozerajte menej filmov a zaujímajte sa viac o realitu. Pretože realita psychiatrie je niekde celkom inde ako filmy ukazujú. Keby to tak nebolo, dnes by som už tento článok nepísala. Ľudia často očakávajú od lekárov zázraky, no zabúdajú, že je to hlavne na nich samotných ako si pomôžu. Aj keď vám urobia bypass srdca a vy nezmeníte svoj spôsob života, dostanete sa opäť do problémov. To isté je dôležité aj pri psychických ochoreniach. Lieky vám pomôžu, psychológovia vás vypočujú, ale ostatné je na vás. 

Cieľom tohto článku nie je vychváliť psychiatriu alebo možno je, pretože ona jediná sa zaoberá ochorením duše, mozgu, takže ako jediná vám ešte stále dokáže pomôcť, keď nevládzete. No a ak máte stále pochybnosti či vyhľadať odbornú pomoc, pýtajte sa kompetentných. 

Vyhľadať pomoc nie je hanba. Keď sa spýtate, nebudete za hlúpych. Keď prijmete pomoc včas, ušetríte si mnoho trápení a problémov. 

Autorka: Renata I. Jančeková