Poruchy Psychického Vývinu
Poruchy psychického vývinu sú charakteristické tým, že vznikajú v detskom veku. Ide o oneskorenie alebo poškodenie vývinu rôznych funkcií, ktoré priamo súvisia so zrelosťou centrálneho nervového systému. Charakteristickým znakom je aj postupná kompenzácia – ako dieťa rastie, miera poruchy sa postupne znižuje. Mierny deficit však môže zostať aj do dospelosti.
Zaraďujeme tu špecifické poruchy vývinu reči a jazyka – narušená môže byť artikulácia, schopnosť používať reč a schopnosť vnímať reč, špecifické poruchy vývinu školských zručností – naručené môže byť čítanie, hláskovanie alebo matematické schopnosti.
Samostatnú podkategóriu tvoria prenikavé poruchy vývinu, ktoré zahŕňajú poruchy autistického spektra. Sú charakteristické narušením sociálnych interakcií, komunikácie a obmedzeným, stereotypným repertoárom záujmov a správania. Veľmi často sa pridružuje aj zaostávanie reči, poznávania a intelektu.
Liečba porúch psychického vývinu
Keďže tieto poruchy priamo súvisia s funkciami centrálneho nervového systému, ich úplné vyliečenie nie je možné. Ako je už spomínané vyššie, mnohé z týchto porúch sa čiastočne alebo úplne kompenzujú s pribúdajúcim vekom dieťaťa. Dovtedy sa terapia zameriava viac-menej na redukciu symptómov, ktoré dieťaťu spôsobujú problémy v bežnom fungovaní. Vo veľkej miere sa využívajú špeciálno-pedagogické a logopedické cvičenia a tréningy.
Samostatnou kapitolou je terapia autizmu, v rámci ktorej sa využívajú rôzne terapeutické prístupy zamerané najmä na zvýšenie adaptability a sociálnej vnímavosti postihnutého. Svoje uplatnenie tu majú tréningy a nácviky na princípoch behaviorálnej terapie, relaxácie, snoezelen, ale napríklad aj rodinná terapia či ďalšie špecifické prístupy.
Príklad z praxe
U Samuela sa príznaky autizmu naplno prejavili po nástupe do materskej školy. Psychomotoricky sa dovtedy vyvíjal len s miernymi oneskoreniami. Najvýraznejšie zaostávala reč. Samko ako trojročný používal len zopár základných slov. V materskej škole mal od začiatku výrazné problémy v kontakte s rovesníkmi. Nekomunikoval, najradšej sa hral sám, odmietal sa zúčastňovať spoločných aktivít s ostatnými deťmi. Ťažkosti sa objavili aj v prispôsobivosti. Samko zle zvládal náhle zmeny, mával záchvaty plaču a agresivity, niekedy bol sebadeštruktívny. V motorike bol celkovo menej obratný. Nakoľko pobyt v bežnom kolektíve materskej školy bol pre Samka veľmi náročný, rodičom bolo odporúčané preradenie do špeciálnej materskej školy pre deti s poruchami autistického spektra. V tomto prostredí začal Samko pomerne rýchlo napredovať. Pod individuálnym vedením, za použitia alternatívnych komunikačných techník a rôznych terapeutických prístupov (snoezelen, hipoterapia, behaviorálna terapia) sa rýchlo učil, zvýšila sa jeho sociálna angažovanosť a výrazne sa zlepšilo aj sebaovládanie.