Pravdepodobne žiadna terapeutická metóda nie je v povedomí verejnosti natoľko známa a súčasne opradená mýtmi a tajomstvami ako práve hypnóza. Býva považovaná za niečo magické, spirituálne až nereálne. Neschopnosť dôsledne objasniť proces jej pôsobenia na ľudskú psychiku, ale aj jej nereálne prezentácie v zábavných programoch s cieľom šokovať verejnosť značne skreslili obraz hypnózy medzi laikmi i odborníkmi.

Čo to vlastne hypnóza je, ako sa navodzuje a aké je jej využitie v súčasnej medicíne a psychoterapii?

Čo je to hypnóza

Hypnóza je terapeutická metóda, prostredníctvom ktorej sa dosahujú u klienta želané zmeny. Zaujímavá je najmä tým, že nepôsobí na vedomej úrovni. Prostredníctvom hypnózy dosahuje terapeut zmeny v nevedomí klienta, ktoré následne pozitívne ovplyvňujú jeho prežívanie a správanie.

Mnohí odborníci definujú hypnózu ako tranz. Nejde pritom o stav bezvedomia ako si mnohí predstavujú. Hypnóza je prirodzený fyziologický stav zmeneného vedomia. Vyznačuje sa zmenami v spôsobe vnímania, prežívania a správania.

Hypnózu si môžete predstaviť ako stav, keď nie ste úplne pri vedomí, ale ani nespíte. Ide o hlboké uvoľnenie, pri ktorom nevnímate, čo sa deje okolo vás, ale plne sa sústredíte na podnety, ktoré k vám vysiela terapeut.

Pri hypnóze sa zásadne zvyšuje sugestibilita klienta. Sú potlačené logicko-analytické schopnosti a človek je pripravený nekriticky prijímať sugerované zmeny prežívania, vnímania, správania, ale napríklad aj pamäti.

Ako sa navodzuje hypnotický stav?

V súvislosti s navodzovaním hypnózy sa často vynára otázka, či je možné zhypnotizovať každého. Podľa odborníkov existuje len malé percento ľudí (cca 5% populácie), u ktorých nie je možné navodiť nijaký hypnotický stav. Hypnózu nie je možné realizovať predovšetkým u pacientov s mentálnym postihnutím a u ľudí trpiacich problémami so sústredením (napr. ADHD). Každý človek je však iný a každý má inú úroveň hypnability (tak sa označuje schopnosť vstúpiť do hypnózy).

Hypnózu je možné navodiť viacerými spôsobmi. Dôležitá je pritom relaxácia, koncentrácia a sugescia. V praxi sa veľmi často využíva tzv. uspávacia metóda:

Základnou snahou hypnotizéra je vyvolať u klienta ospalosť. Využíva pritom podnety, ktoré sú pre organizmus pri navodzovaní spánku prirodzené – pokoj, monotónne zvuky, pohyby, uvoľnenie, odstránenie rušivých podnetov. Klient sedí v kresle v pozícii, ktorú mu je pohodlná. Terapeut ho spravidla požiada, aby sa nijako nesnažil ovplyvniť stav svojho vedomia, aby sa hypnóze nebránil ani sa jej nesnažil nijako pomáhať. Zrak sa fixuje na jeden bod, ktorým môže byť napríklad hrot pera, kryštál alebo oko hypotizéra. Ako sluchové podnety sa okrem terapeutových sugescií, ktorými u klienta navodzuje želané príznaky, uplatňujú aj rôzne monotónne relaxačné zvuky a nahrávky ako šum mora či údery metronómu. Slovná sugescia býva zameraná na prehĺbenie relaxácie, navodenie uvoľnenia a ospalosti.

Čo sa deje v priebehu hypnózy

Hypnóza sa spravidla realizuje ako liečivá technika k navodeniu terapeutickej zmeny. Hypnotizér k tomu používa takzvané terapeutické sugescie, ktoré napomáhajú odstráneniu ťažkostí pacienta. Ten je schopný ich v stave hypnózy nekriticky prijímať.

Klientov však obyčajne viac zaujíma, čo budú v priebehu hypnózy zažívať, ako sa budú cítiť. Prežívanie hypnotického stavu je veľmi individuálne a závisí od mnohých faktorov. Spravidla ide však o príjemný pocit upokojenia a relaxácie. Niektorí klienti nevnímajú stav hypnózy ako nič zvláštne, iní môžu pociťovať celé spektrum nezvyčajných zážitkov.

Pre hypnózu je najtypickejšie plné zameranie pozornosti. Zatiaľ čo v bdelom stave dokážeme pozornosť presúvať z objektu na objekt, počas hypnózy sme spravidla plne sústredení na hlas hypnotizéra a ostatné podnety nevnímame. Deje sa to akoby automaticky.

Počas hypnózy sa takpovediac “vypína” racionálna časť vedomia a do popredia sa dostávajú nevedomé obsahy. To je z hľadiska terapie veľmi vzácne. Človek dočasne odkladá svoje zaužívané racionálne spôsoby uvažovania a správania, čo otvára dvere novým možnostiam.

U klientov v hypnóze sa tiež môžu objaviť sluchové alebo zrakové halucinácie, strata orientácie v čase, ale aj zmeny hybnosti (napr. neschopnosť pohybu alebo pocit strnulosti tela) alebo vnímania.

Využitie hypnózy

Hypnóza bola od svojich počiatkov využívaná ako metóda liečby. V súčasnosti sa využíva predovšetkým v terapii psychosomatických problémov ako sú rôzne druhy bolesti, syndróm dráždivého čreva alebo psychicky podmienené kožné problémy. Svoje uplatnenie má aj pri riešení úzkostných a fóbických stavov, pri depresii, strese či poruchách spánku. Využíva sa tiež pri nadváhe a iných poruchách príjmu potravy. Hypnóza je však veľmi užitočná aj u zdravej populácie a to v rámci osobnostného rozvoja. Pomáha rozvíjať potenciál a zvyšovať výkon v rôznych oblastiach, napríklad v športe či v umení.