Balance Management

Nástroj ako spoznať sám seba

Neurotické, Stresom Podmienené A Somatoformné Poruchy

Ide o heterogénnu skupinu porúch s pomerne častým výskytom. Patria tu napríklad všetky anxiózne (úzkostné) poruchy.

Veľmi známe sú fóbie, ktoré sú charakteristické strachom z konkrétnych situácií, ktoré normálne nie sú nebezpečné (napr. z otvorených priestranstiev, zo sociálnych situácií, z cestovania dopravnými prostriedkami, z výťahov a pod.). Typické je, že pacienti sa situáciám, z ktorých majú strach, vyhýbajú. Ak sú napriek tomu objektu svojho strachu vystavení, prežívajú veľmi intenzívne príznaky úzkosti ako tras, búšenie srdca, pocity na odpadnutie a pod.

Úzkosť sa však zvykne objavovať aj v podobe záchvatov, ktoré nie sú viazané na konkrétnu situáciu. Vtedy hovoríme o panickej poruche. Objavuje sa veľmi často a jej typickým prejavom sú masívne úzkostné ataky s intenzívnymi telesnými príznakmi (lapanie po dychu, bolesti na hrudi, závrate a pod.). Pacienti sa v týchto situáciách často obávajú smrti alebo straty sebaovládania.

Do tejto kategórie zaraďujeme aj veľmi známu obsesívno-kompulzívnu poruchu. Charakteristická je nutkavými myšlienkami (obsesiami), ktoré vyvolávajú u pacienta zvýšenú úzkosť. Obsesie môžu mať aj podobu obrazových predstáv. Na zníženie úzkosti si mnohí pacienti vyvinú takzvané kompulzie. Sú to isté rituály najčastejšie v podobe správania, ktoré vedú k zníženiu úzkosti. Tieto rituály potom často opakujú nespočetne veľakrát a ich správanie sa zdá bizarné.

Ďalej sem patrí napríklad aj posttraumatická stresová porucha. Táto vzniká u pacientov, ktorí prežili ťažké stresujúce udalosti. Zo somatoformných porúch je zas pravdepodobne najznámejšia hypochondrická porucha. Charakterizujú ju zvýšené obavy o vlastné zdravie a presvedčenie o prítomnosti jedného alebo viacerých závažných ochorení.

Liečba neurotických, stresom podmienených a somatoformných porúch

Väčšina duševných porúch z tejto kategórie má z hľadiska terapie veľmi dobrú prognózu. Mnohé z nich sú úplne liečiteľné krátkodobou psychoterapiou, prípadne kombináciou farmakoterapie a psychoterapie. V liečbe sa zväčša využívajú anxiolytiká – lieky na zníženie úzkosti. Z hľadiska psychoterapie je veľmi účinná expozičná liečba – postupné vystavovanie sa obávaným situáciám a relaxačné techniky.

Príklad z praxe

Pani Anna má 56 rokov a pracuje v poisťovni. Jej problém spočíva v tom, že musí neustále všetko kontrolovať. Musí sa znova a znova vracať k veciam, ktoré už urobila a opakovane ich overovať. Deje sa to doma i v práci. Náhle ju prepadne obava, že zabudla podpísať zmluvu a musí sa ísť presvedčiť, či to je skutočne tak. Niekedy to musí urobiť i desaťkrát za sebou. Doma sa bojí, že zabudla zamknúť dvere, vypnúť sporák, zatvoriť okná. Niekedy sa musí vrátiť domov z práce alebo z nákupu, aby všetko skontrolovala. Predstava, že niečo zanedbala v nej vyvoláva veľmi nepríjemné pocity. Keď sa pokúša kontrolovanie vynechať, cíti sa napätá, rozčúlená a podráždená. Niekedy dokonca cíti taký silný strach, že sa jej rozbúši srdce a lapá po dychu. Jej správanie jej v bežnom živote spôsobuje značné problémy. Stojí ju množstvo času a starostí. V práci zďaleka nie je taká výkonná ako v minulosti. Po tom ako jej riaditeľ pohrozil výpoveďou, rozhodla sa navštíviť psychiatra. Ten stanovil diagnózu obsesívne-kompulzívna porucha, nasadil farmakologickú liečbu a odporučil pani Annu do psychoterapie. Po absolvovaní dlhodobej liečby sa jej stav zlepšil natoľko, že bola opäť schopná plnohodnotne pracovať.

Vyskúšajte test TU