Afektívne Poruchy
Ako už názov naznačuje, afektívne poruchy sa vyznačujú patologickou zmenou v afektoch, t.z. v nálade. Môže ísť o výkyv nálady do jedného z dvoch extrémnych pólov – do depresie (skľúčenosť) alebo do mánie (povznesená nálada). Sprievodnými symptómami sú zo zmeny nálady vyplývajúce zmeny správania a myslenia.
Mánia sa vyznačuje neprimerane radostnou, povznesenou náladou a rozjarenosťou. V správaní sa objavuje žoviálnosť, zvýšená energia, hyperaktivita, znížená potreba spánku a zrýchlená reč. Charakteristická je rozptýlená pozornosť, velikášske sebahodnotenie a vysoká sebadôvera. V sociálnej oblasti je zrejmá strata zábran, ktorá môže viesť k riskantnému a neprimeranému správaniu.
Pri depresii trpí pacient zhoršením nálady, skľúčenosťou, znížením energie a aktivity. Charakteristická je neschopnosť radovať sa a strata záujmov. Človek s depresiou môže mať narušený spánok, chuť do jedla, stráca záujem o sex. Časté je sebaobviňovanie a pocity bezcennosti.
Kombináciou predchádzajúcich dvoch extrémov je bipolárna afektívna porucha. Ide o cyklickú poruchu, pri ktorej sa objavujú fázy depresie a fázy mánie s vyššie popísanými príznakmi. Jednotlivé epizódy sa u pacienta môžu meniť náhle alebo pozvoľna. Vyliečenie depresie vždy znamená riziko skĺznutia do mánie a naopak.
Liečba afektívnych porúch
V závislosti od závažnosti poruchy je možné voliť ambulantnú liečbu alebo hospitalizáciu. Jednoznačným indikátorom pre hospitalizovanie pacienta bývajú samovražedné tendencie pri depresii. V terapii sa spravidla volí kombinácia psychofarmák a psychoterapie. Psychoterapia sa u depresívnych pacientov zameriava na zvýšenie aktivity a zmenu negatívnych presvedčení o sebe, svete a budúcnosti. Pri liečbe mánie sa psychoterapeutické prístupy zameriavajú na udržanie remisie po odznení akútnych príznakov.
Príklad z praxe
Pani Helena mala 58 rokov, keď náhle prišla o manžela. Zariadila všetky náležitosti okolo pohrebu, dedičstva a vrátila sa v plnom nasadení do práce. Jej okolie sa zhodlo na tom, že smrť tak blízkej osoby zvládla veľmi dobre. Neskôr na jeseň si cestou z nákupu nešťastne zlomila nohu. Absolvovala operáciu a dlhé obdobie rehabilitácií. Prvé depresívne príznaky sa u nej objavili náhle, akoby z ničoho nič tesne pred návratom do práce. Pani Helena zrazu väčšinu dňa preležala, sťažovala si na bolesti v nohe, nevenovala sa záľubám ani domácim prácam. Kontakt s okolím obmedzila na najbližšiu rodinu. Odmietala sa vrátiť do práce, bola plačlivá a nepokojná. Trpela poruchami spánku, nepozerala televíziu ani nečítala, pretože tvrdila, že sa nedokáže sústrediť. Staršia dcéra ju napokon vzala na vyšetrenie k psychiatrovi, ktorý nasadil pani Helene antidepresíva a odporučil jej sedenia u klinického psychológa. Jej stav sa po zahájení liečby pomerne rýchlo zlepšoval a pani Helena sa o pár týždňov mohla vrátiť do práce.