Tak sa celý život snažíme o to, aby sme boli dokonalí, že nás to dokáže celkom vyčerpať. Za dokonalosťou hľadáme pocit šťastia, ktorý, ale vôbec neprichádza. Všetko máme potrebu dokonale ovládať, dokonale vedieť, byť dokonalí v tom čo robíme. A keď sa stane CHYBA, dokáže nás to celkom vykoľajiť, povedala by som, že až zložiť na dno. Tým, že veľa píšem, zdokonaľujem svoju slovnú zásobu, svoju gramatiku, obsah slov, ale aj mne sa stane, že urobím v texte kolosálnu chybu, ktorú si nevšimnem, dokonca ju prehliadne aj Word, ktorý ma bežne na chyby upozorňuje. A zrazu niekto zdatnejší v slovenčine ako ja (som záhoráčka, takže sa nečudujte 😀 ), ma upozorní na chybu v texte.

Testy môžete vyskúšať TU.

Ak to ide opraviť, tak to opravím, ak nie, bohužiaľ musím s tou chybou žiť. Moje články vraj čítajú tisíce ľudí a tým pádom by mali byť dokonale spracované, mali by prejsť korektúrou a neviem čím ešte. Lenže ja píšem ako chcem ja a áno ľudia, robím chyby. Sú ľudia, ktorých si nesmierne vážim, ktorých mám veľmi rada, ľúbim ich a rešpektujem, ale keď ide o gramatiku, Štúr by si to z nich asi hodil. 

A práve pri písaní si s nimi som si uvedomila jednu veľmi dôležitú vec. Už od detstva nás učia, že nie je dôležité byť šťastný, ale byť dokonalý. Byť dokonalý v písaní, v čítaní, v matematike, v biológii, v histórii, proste byť v tom dokonalý, inak je človek chybný kus a tak sa potom väčšinu života cíti. Ako dieťa som bola jednotkárka, nie preto, žeby som sa akosi zvlášť učila a drtila, jednoducho ma to bavylo. Jednotkári boli pre systém dokonalí a ak som náhodou niečo nezvládla na jednotku, každý bol zrazu zo mňa sklamaný. A najviac som bola zo seba sklamaná ja. Nezvládla som biť dokonalá. A tak som musela alebo chcela robiť všetko preto, abi som bola dokonalá, veď inak som outsider a chybný kus. 

Zvláštnosťou u mňa je, že som nikdy neriešila či ľudia vedia počítať, či ovládajú gramatiku, či vedia kedy Napoleon zvíťazyl. Nikdy som si u ľudí na takýchto zbytočnostiach nezakladala. Podstatné pre mňa bolo, či sa s človekom cítim dobre, či sa vieme porozprávať, zasmiať, či si vieme pomôcť keď treba. Lenže niečo iné to bolo v prípade, keď išlo o mňa, tam som chyby nepripúšťala, nemohla som si ich dovoliť, pretože som musela byť dokonalá. Viete kam ma to dostalo? Tý čo poznajú moje články to vedia presne, pre ostatných, skončila som na psychiatrii. Zo samej snahy byť dokonalá a zvládať všetko sama som celkom zabudla, že mám byť šťastná. Zabudla? Hm, ja som v podstate vôbec netušila, že jediné prečo sa oplatí žiť, je pocit šťastia. Ja som sa stále len za niečím naháňala, aby som ani náhodou nikoho nesklamala robením chýb. A viete čo? Narobila som ich toľko, že keby som ich predávala, tri generácie mám zabezpečené. 

Musíme biť dokonalí vo vedomostiach, v škole, v práci, vo vzťahoch, musíme byť dokonalé deti, dokonalí rodičia, šéfovia, zamestnanci, starí rodičia, v každej úlohe, ktorú v živote vykonávame sa vyžaduje dokonalosť. A práve touto dokonalosťou pomaly likvidujeme tých, ktorí sú šťastní, pretože im je celkom jedno, že pre niekoho nie sú dokonalí. Práve pri gramatike som si uvedomila, že je mim celkom jedno, kto koľko urobí v texte chýb, ak sa s ním dokážem zasmiať. Je úplne jedno, či vie kde leží Tunis, podstatné je, že sa s ním mám o čom porozprávať. Keď človek nedokáže chyby odpustiť sebe samému, nedokáže ich odpustiť ani nikomu inému. A tak naša psychika trpí, až do vysilenia, kedy príde vyhorenie. 

Často si veľmi neskoro uvedomíme, že šťastie, pokoj, láska a zdravie sú tie najdôležitejšie komodity nášho života. Skúste sa zastaviť a zamyslieť sa, koľko chýb si neviete odpustiť, aké chyby, ktoré sú celkom nepodstatné neviete odpustiť iným a zamyslite sa, či to stojí za to. 

Nikto z nás nie je dokonalý pre každého, podstatné je, aby sme boli dokonalí sami pre seba aj so svojimi chybami, len to je totiž tá správna dokonalosť. Akceptujte svoje chyby ako niečo, čo je na vás iné, čím sa odlišujete od ostatných a preto ste dokonalý presne takí akí ste. Ako ste si iste všimli, v texte je viacero gramatických chýb, ktoré som sem dala zámerne. Sú chybami, ktorými chcem povedať tým, ktorí gramatiku neovládajú, nie ste menej, nie ste chybní, hlavne ak ste šťastní. Je medzi nami veľa dyslektikov a dysgrafikov, ktorí nie sú menej iba preto, že nevedia čítať a písať. A nikým si nenechajte nikdy nahovoriť, že ste menej, pretože nie ste. Gramatické chiby totiž nie sú chyby, ktoré treba ľutovať, to, že niečo neovládate, neznamená, že ste menej ako iní, ovládate presne to, čo v danú chvíľu potrebujete k tomu, aby ste boli šťastní.

Ak ste v tomto momente vyhoretí, je na čase začať robiť niečo, čo vás bude robiť šťastnými, usmiatymi, pokojnými. 

Autorka: Renata Ifková Jančeková