Sociálna fóbia je úzkostná porucha, ktorá sa vyznačuje veľmi silným a trvalým strachom zo sociálnych situácií. Pacienti so sociálnou fóbiou sa obávaným situáciám vyhýbajú. Chodia málo medzi ľudí, boja sa hovoriť pred ľuďmi, boja sa pozornosti iných, obávajú sa strápnenia alebo trpia úzkosťou v iných, špecifických sociálnych situáciách.

Čo ešte potrebujete vedieť o sociálnej fóbii

• Sociálna fóbia je viac ako len bežná hanblivosť. Pocity, ktoré prežíva pacient v sociálnych situáciách sú veľmi silné a jeho strach ho obmedzuje v živote.
• Pacient so sociálnou fóbiou má zvyčajne strach z negatívnych dôsledkov sociálnej interakcie – bojí sa, že sa strápni, že ho budú ostatní pozorovať, hodnotiť, že ho vysmejú, odmietnu. Bojí sa reakcií ostatných.
• Pacient so sociálnou fóbiou nedokáže svoju hanblivosť alebo strach v bežnom fungovaní prekonať.
• Vyhýbanie sa obávaným situáciám vedie u pacienta k prehlbovaniu poruchy. Pacient sa dostáva do začarovaného kruhu, z ktorého sa bez pomoci nedostane.
• Neliečená porucha sa spravidla zhoršuje – intenzita strachu sa postupne zvyšuje, rozširuje sa spektrum situácií, ktorým sa pacient vyhýba, pacient hľadá neadekvátne spôsoby prekonávania strachu a nepríjemného prežívania (omamné látky).
• Neliečená sociálna fóbia pacienta postupne vyraďuje z bežného života.
• Pacient si uvedomuje, že jeho strach je neadekvátny, ale toto racionálne uvedomenie mu nepomáha.
• Sociálna fóbia sa môže týkať len jednej jedinej situácie (napr. strach jesť pred ľuďmi) alebo celého radu sociálnych situácií.
• Sociálna fóbia neznamená, že je človek nenormálny alebo dokonca “blázon”.
• Pacient za svoju fóbiu nemôže, nijako si ju sám nezapríčinil ani nevyvolal.
• Rovnako nikto z pacientovho okolia ani z jeho rodiny mu sociálnu fóbiu nezapríčinil. Niektoré druhy správania však môžu viesť k jej prehĺbeniu (napr. nadmerná kritika alebo neprimerané ochranárske správanie).
• Sociálna fóbia je veľmi dobre liečiteľná. Terapia môže utrpenie pacienta výrazne skráti.
• Sociálna fóbia sa spája so zvýšeným rizikom depresie, zneužívania omamných látok a s vyššou hrozbou samovražedného konania.

Ako sa správať k pacientovi so sociálnou fóbiou

• Podporte svojho blízkeho pri vyhľadaní odbornej pomoci – psychiater/ psychológ. Vysvetlite mu, že jeho problémy súvisia s ochorením a že je možné ich liečiť. Ak to chce, choďte na vyšetrenie s ním.
• Ak je váš blízky už v procese terapie, podporujte ho v tom, aby vydržal aj keď to bude niekedy náročné. Pripomínajte mu užívanie liekov, doprevádzajte ho na sedenia u psychológa alebo psychiatra, pomáhajte mu dodržiavať zásady a plniť úlohy terapie.
• Trpezlivo mu vysvetľujte, že jeho problémy sú symptómami ochorenia a vďaka liečbe postupne odznejú. Vzťahovanie k sebe môže viesť k pocitom viny, k depresii a k ďalším psychickým problémom.
• Vyjadrujte svojmu blízkemu pochopenie, porozumenie, podávajte mu pomocnú ruku.
• Posilňujte jeho nádej na vyliečenie. Pripomínajte mu, že podobné problémy majú tisíce ľudí a nádej na úplné vyliečenie je veľmi veľká.
• Ak si potrebuje niektoré sociálne zručnosti nacvičiť, buďte mu nápomocný – ukážte mu, ako by ste to urobili vy, precvičte si niektoré situácie spoločne.
• Motivujte ho k tomu, aby plnil úlohy, ktoré mu dal terapeut. Hoci budú niekedy náročné, prekonanie strachu povedie k jeho postupnému oslabeniu.
• Povzbudzujte ho v tom, aby vstupoval do sociálnych situácií. Chváľte ho, dodávajte mu odvahu, hovorte s ním o jeho strachu, hľadajte riešenia.
• Pochváľte ho za každý malý pokrok.
• Ak hovorí o samovražde, vezmite ho na psychiatrické vyšetrenie čo najskôr. Dávajte na neho pozor, dohliadajte, nenechávajte ho osamote.

Ako sa nesprávať k pacientovi so sociálnou fóbiou

• Jeho problémy mu nevyčítajte. Sociálny fobik za svoj strach a s ním súvisiace správanie nemôže a bez pomoci ho dokáže len veľmi ťažko ovplyvniť.
• Nenúťte ho ísť do sociálnych situácií, ktorých sa veľmi obáva a ktoré mu robia ťažkosti. Prípadný neúspech by viedol k prehĺbeniu jeho problémov.
• Nepremýšľajte ani nehovorte o svojom blízkom ako o bláznovi.
• Nehľadajte vinu u seba ani u nikoho vo svojej rodine či okolí. Sociálnu fóbiu nikto nezavinil.
• Nikdy nepodceňujte vyjadrenia o samovražde.
• Nesnažte sa redukovať problémy svojho blízkeho na bežnú hanblivosť alebo na osobnostné dispozície („On je jednoducho taký.“).
• Nevysvetľujte mu nezmyselnosť jeho strachu. On si uvedomuje neprimeranosť svojich reakcií a toto racionálne uvedomenie mu nijako nepomáha.
• Nevysmievajte sa z jeho pocitov.
• Nevyvíjajte na neho zbytočný tlak. Podporte ho v tom, čo chce, motivujte ho k sociálnemu kontaktu, ktorý mu je príjemný alebo na ktorý sa sám odhodlá, ale do ničoho ho nenúťte.
• Neraďte mu, aby si dodával odvahu alkoholom alebo inými omamnými látkami.
• Neľutujte ho a nerobte veci za neho. Tým, že podporujete jeho vyhýbavé správanie, prehlbujete jeho strach a utvrdzujete ho v tom, že to nezvládne.
• Nesnažte sa ho zbytočne ochraňovať. Povzbudíte v ňom pocit, že existuje nejaké nebezpečenstvo.
• Jeho správanie v sociálnych situáciách nekritizujte, buďte tolerantný a reagujte citlivo.
• Nehľadajte pomoc u liečiteľov a šamanov. Sociálna fóbia je efektívne liečiteľná bežne dostupnými prostriedkami.