Schizofrénia je veľmi závažné psychotické ochorenie s rôznorodými príznakmi v oblasti myslenia, emócií a správania pacienta. Ochorenie spravidla prebieha chronicky – striedajú sa akútne fázy s relatívne zdravými obdobiami. Schizofrénia vážne narúša všetky oblasti života pacienta, vrátane rodiny a pracovného zaradenia.

Čo ešte potrebujete vedieť o schizofrénii

• Existujú tri druhy príznakov typických pre schizofréniu:
  • pozitívne príznaky: bludy, halucinácie, poruchy správania
  • negatívne príznaky: ochudobnená emotivita, citové a sociálne stiahnutie sa, ochudobnená reč, znížená aktivita, vôľa, strata schopnosti prežívať radosť, narušenie abstraktného myslenia
  • kognitívne príznaky: postihnutie pamäti, pozornosti, poznávacích funkcií
• Schizofrénia sa môže u pacienta prejavovať veľmi rôznorodo, nemusia byť prítomné všetky príznaky a jednotlivé symptómy môžu mať výrazne individualizovaný obraz.
• Pacienti bývajú podozrievaví, nedôverčiví, majú tendenciu kontrolovať, boja sa.
• Pacienti sa často cítia stratení, odcudzení, bývajú veľmi zraniteľní.
• Nástup akútnej fázy môže byť pozvoľný alebo rapídny. U mnohých pacientov možno pred plným prepuknutím symptomatiky badať zmeny v správaní a v nálade. Zvykne sa objavovať úzkosť, nepokoj, nervozita, ale niekedy aj povznesená nálada. Príbuzní často pozorujú zvláštne myšlienky, názory, bizarné myšlienkové pochody a asociácie. Zvykne sa objavovať tendencia k planému filozofovaniu, podozrievavé správanie, ale aj stiahnutie sa do seba a mlčanie.
• Schizofrenik nemá na svoju poruchu náhľad a preto zvyčajne nežiada o pomoc.
• Pacient so schizofréniou môže byť pre seba a pre svoje okolie nebezpečný v prípade, ak koná pod vplyvom halucinácií, hlasov alebo bludného myslenia.
• Schizofrénia sa najčastejšie začína rozvíjať v mladom veku, v období mladej dospelosti a jej priebeh býva rôzny, spravidla chronický. Len veľmi ojedinele sa u pacienta vyskytne jediná akútna fáza. Obyčajne sa schizofrenické ataky počas života opakujú. Ich priebeh závisí od adekvátnej liečby, ale aj od sociálnej opory, ktorá sa dostane pacientovi z okolia.
• Pacienti bývajú v období medzi akútnymi fázami v mnohých ohľadoch samostatní a schopní viesť pomerne kvalitný život.
• Schizofrénia aktuálne nie je liečiteľná. Vhodná terapia však môže priebeh ochorenia výrazne zlepšiť. V akútnej fáze ochorenia je nutná včasná hospitalizácia a farmakologická liečba. Až po čiastočnom zharmonizovaní narušených funkcií sa pristupuje k podpornej psychoterapii.
• Schizofrenici sú obyčajne medikovaní po celý zvyšok života, t.z. aj v období relatívneho zdravia.

Ako sme spomínali vyššie, schizofrénia môže mať veľmi individuálny obraz. V prístupe k pacientovi sa preto riaďte predovšetkým pokynmi jeho lekára. Nasledujúce odporúčania majú len všeobecný charakter.

Ako sa správať k pacientovi so schizofréniou

• Ak u svojho blízkeho spoznáte príznaky, ktoré by mohli naznačovať nástup akútnej schizofrénie (povahové zmeny, zmeny nálady, záujmov, sociálne stiahnutie, zmeny v myslení a v názoroch, najmä bizarné spôsoby a vzťahovačnosť), vezmite ho na psychiatrické vyšetrenie. V prodromálnej fáze, fáze predchádzajúcej plnému rozvoju ochorenia, je spolupráca s pacientom často jednoduchšiaa terapia účinnejšia.
• Ak u svojho blízkeho poznávate rozvinuté príznaky akútnej schizofrénie, vyšetrenie u psychiatra neodkladajte. V prípade, že pacient pomoc odmieta, volajte RZP. Hospitalizácia, hoci proti vôli pacienta, je v akútnej fáze schizofrénie často jediným možným riešením. Aj keď to môže byť náročné, s vyhľadaním pomoci zbytočne neotáľajte.
• Akútna fáza je typická pocitmi bezmocnosti ako na strane blízkych, tak na strane pacienta. Nič si nevyčítajte a v tomto náročnom období sa plne spoľahnite na odporúčania lekárov.
• Snažte sa k pacientovi pristupovať tak normálne ako je to len možné.
• Pamätajte, že dôvera pacienta je veľmi krehká. Schizofrenik sa často cíti neistý a stratený. Snažte sa preto, aby boli vaše vyjadrenia i konanie jednoznačné a otvorené.
• Podľa možností buďte vy ten, kto zachováva pokoj a koná s chladnou hlavou. Neprepadávajte nervozite, náhlivosti ani panike.
• Ak je nevyhnutné konať proti vôli pacienta, povedzte mu to. Vysvetlite mu, že je to v záujme ochrany jeho zdravia. Neklamte mu.
• Pacienta v akútnej fáze šetrite po psychickej aj fyzickej stránke. Snažte sa ho odbremeniť od problémov a povinností.
• Snažte sa udržiavať si odstup. Prípadné výčitky alebo ťažko zrozumiteľné či dokonca agresívne správanie vnímajte ako dôsledok ochorenia. Váš blízky sa bude po stabilizácii správať inak.
• Vyjadrujte svojmu blízkemu podporu, stojte pri ňom.
• Snažte sa pacientovi vytvoriť pokojnú, uvoľnenú domácu atmosféru.
• Ak sa váš blízky nachádza v období relatívneho zdravia, pomáhajte mu dodržiavať zásady terapie a zdravého životného štýlu. Dohliadajte na to, aby bral lieky a chodil na podpornú psychoterapiu. Dôležitý je aj zdravý spánok, primeraná fyzická aktivita, nepreťažovanie stresom a povinnosťami.

Ako sa nesprávať k pacientovi so schizofréniou

• Nesnažte sa pacientovi vyvrátiť jeho halucinácie a bludné predstavy. Nepolemizujte s ním o existencii hlasov ani o nezmyselnosti jeho presvedčení. V akútnej fáze ochorenia je to zbytočné. Pokojne pacientovi povedzte, že máte iný názor, ale do zbytočne dlhej diskusie sa s ním nepúšťajte.
• Nerobte kroky poza chrbát pacienta, nekonzultujte s lekármi bez jeho vedomia. Podnietite tým jeho podozrievavosť a nedôverčivosť.
• Nechoďte do silných emočných reakcií, výčitiek a vyhrotených konfliktov. Ak je to možné, snažte sa reagovať s chladnou hlavou.
• Neprejavujte svojmu blízkemu prehnanú starostlivosť. Rešpektujte jeho samostatnosť najmä v období medzi akútnymi fázami ochorenia.
• Nesnažte sa akútnu fázu zvládnuť bez odbornej pomoci. Odkladaním liečby môžete ohroziť seba aj pacienta.