Balance Management

Nástroj ako spoznať sám seba

Môj blízky trpí panickou poruchou

Panická porucha je charakteristická záchvatmi masívnej úzkosti, v priebehu ktorých dochádza k rozvoju silného strachu, pocitu straty kontroly a k veľmi intenzívnym telesným príznakom. Pacient môže cítiť tlak až bolesť na hrudi, búšenie srdca, pocity dusenia a prítomné môžu byť aj závrate. Záchvaty sa spravidla objavujú náhle, nepredvídateľne a spontánne odznievajú po 5 – 30 minútach.

Čo ešte potrebujete vedieť o panickej poruche

  • Počas panických záchvatov sa u pacientov objavuje silný strach z odpadnutia, zo smrti, zo straty sebaovládania alebo z toho, že by sa mohli zblázniť. Pacient sa reálne bojí, že sa mu stane niečo strašné.
  • Panické záchvaty sa objavujú kdekoľvek a kedykoľvek, bez jasnej príčiny, v období pokoja, často i v noci. Nie sú viazané na situáciu ani čas.
  • Pacient, u ktorého sa vyskytli záchvaty, sa postupne začne záchvatov obávať aj v období, keď sa neobjavujú a vyvinie sa u neho trvalý strach. Môže sa prejavovať aj podráždenosťou, nervozitou, ostražitosťou a napätím.
  • Pacienti majú tendenciu opakovane kontrolovať svoje telesné funkcie – tep, tlak, dýchanie a pod. Uisťujú sa tým, že je s nimi všetko v poriadku. Takéto správanie môže viesť paradoxne k zhoršeniu poruchy.
  • Panická porucha nemá somatický (telesný) podklad, t.z. záchvaty nie sú spôsobené telesnou poruchou. Dôležité je, aby bolo pred stanovením diagnózy panickej poruchy vylúčené telesné ochorenie, ktoré by sa eventuálne mohlo prejavovať rovnakými príznakmi.
  • Panický záchvat nie je životu ani zdraviu nebezpečný, ide o prirodzenú stresovú reakciu organizmu, ktorá sa prejavuje telesnými príznakmi.
  • Napriek tomu, že príznaky nie sú spôsobené somatickým (telesným) ochorením, pacient ich reálne prežíva. Nevymýšľa si ich, nepreháňa a nedramatizuje.
  • Väčšina pacientov sa postupne snaží vyhýbať situáciám, v ktorých sa im objavili príznaky paniky (napr. cestovaniu v dopravných prostriedkoch, nakupovaniu a pod.), prípadne sa snažia v týchto situáciách nejako zabezpečiť (žiadajú o pomoc príbuzných, priateľov, známych). Takéto správanie paradoxne vedie k udržiavaniu poruchy.
  • Panická porucha neznamená, že je človek nenormálny alebo dokonca „blázon“.
  • Pacient za svoju diagnózu nemôže, nijako si ju sám nezapríčinil ani nevyvolal.
  • Rovnako nikto z pacientovho okolia ani z jeho rodiny mu panickú poruchu nezapríčinil.
  • Panická porucha je veľmi dobre liečiteľná. Liečba utrpenie pacienta výrazne skráti.
  • U pacientov s panickou poruchou výrazne stúpa riziko vzniku agorafóbie (strachu z otvorených priestranstiev, z opustenia domova).

Ako sa správať k pacientovi s panickou poruchou

  • Podporte svojho blízkeho pri vyhľadaní odbornej pomoci – psychiater/ psychológ. Ak to chce, choďte na vyšetrenie s ním.
  • Ak už v terapii je, podporujte ho, aby vydržal až do konca. Pripomínajte mu užívanie liekov, doprevádzajte ho na sedenia u psychológa alebo psychiatra, pomáhajte mu v dodržiavaní zásad terapie a v plnení úloh, ktoré mu zadáva terapeut na obdobie medzi sedeniami. Spolupráca pacienta je z hľadiska úspešnosti terapie rozhodujúca.
  • Pomôžte mu porozumieť jeho poruche a prijať fakt, že nejde o somatické (telesné) ochorenie. Môžete s ním absolvovať psychoedukáciu u psychológa alebo psychiatra, prípadne si spoločne naštudovať informácie o panickej poruche a o priebehu stresovej reakcie. Porozumenie tomu, že telesné príznaky môžu byť spôsobené stresom a prijatie diagnózy, je v liečbe veľmi dôležité.
  • Váš blízky sa v terapii naučí techniky, ktoré mu pomôžu zvládnuť záchvat úzkosti – upokojujúce dýchanie a svalovú relaxáciu. Ak sa záchvat objaví, trpezlivo mu pripomínajte, aby ich použil.
  • Ak pacient počas záchvatu plytko a rýchlo dýcha, nechajte ho dýchať do papierového vrecúška.
  • Ak badáte u svojho blízkeho počas liečby výrazné zmeny nálady (stavy smútku, depresie) alebo sa vám zdá, že svoje problémy začína riešiť požívaním alkoholických nápojov, prípadne iných omamných látok, odporučte mu, aby sa s tým zveril svojmu lekárovi alebo psychiatrovi.
  • Podporujte u svojho blízkeho nádej na vyliečenie. Panická porucha je skutočne veľmi dobre liečiteľná a u drvivej väčšiny pacientov dôjde k úplnému vymiznutiu príznakov.
  • Vyjadrujte svojmu blízkemu pochopenie a podporu. Povedzte mu, že rozumiete jeho strachu a vnímate, že tieto problémy musia byť pre neho náročné. Pripomínajte mu, že stojíte pri ňom a ste mu nápomocný.

Ako sa nesprávať k pacientovi s panickou poruchou

  • Nič mu nevyčítajte. Váš blízky za svoju chorobu ani za jej príznaky nemôže. Výčitkami posilníte jeho zúfalstvo a pocity bezmocnosti a znížite nádej na vyliečenie.
  • Návštevu odborníka neodkladajte. Panická porucha sa postupne generalizuje, záchvaty sa môžu začať objavovať častejšie a v rôznych ďalších situáciách a liečba je náročnejšia a zdĺhavejšia.
  • Počas záchvatu neprepadávajte panike, neposielajte pacienta vonku na vzduch a nekážte mu, aby zhlboka dýchal. Zrýchlené dýchanie naopak prehlbuje telesné pocity. Nepodávajte mu nijaké lieky.
  • Nepodporujte pacienta v opakovanom kontrolovaní telesných funkcií – v meraní tlaku, kontrolovaní dýchania alebo tepu. Pripomeňte mu, že jeho vyšetrenia dopadli dobre a snažte sa jeho pozornosť odviesť k inej téme alebo činnosti.
  • Nepodporujte u pacienta vyhýbavé správanie – nerobte veci za neho, nezdržiavajte sa neustále v jeho prítomnosti, nekontrolujte ho.
  • Neľutujte ho.
  • Nepodporujte u pacienta rôzne formy zabezpečovacieho správania – napr. plánovanie cesty tak, aby sa vyhol miestam, kde mal v minulosti záchvat, nosenie tabletiek vo vrecku (len tak pre istotu) a pod.
  • Nepremýšľajte ani nehovorte o svojom blízkom ako o bláznovi.
  • Nehľadajte vinu u seba ani u nikoho vo svojej rodine či okolí. Panickú poruchu nikto nezavinil.
  • Nezľahčujte zdravotný stav svojho blízkeho, neobviňujte ho zo simulácie ani z preháňania.
  • Vyhnite sa poučovaniu, dohováraniu a kritizovaniu. Skôr ho motivujte k tomu, aby sa nad svojimi problémami zamyslel aj inak.
  • Neznevažujte jeho pocity a nepochybujte o nich.
  • Nevyvíjajte na svojho blízkeho zbytočný nátlak.
  • Nehľadajte pomoc u liečiteľov a šamanov. Panická porucha je efektívne liečiteľná bežne dostupnými prostriedkami.
  • Nehovorte mu, aby sa vzchopil. Pacient sa nedokáže zbaviť svojich problémov bez pomoci odborníka.