Obsedantno-kompulzívna porucha sa vyznačuje prítomnosťou nutkavých myšlienok alebo predstáv – obsesií, ktoré sa pacientovi vybavujú proti jeho vôli a vyvolávajú veľmi nepríjemné prežívanie (strach, psychické napätie, úzkosť). Pacient túto nepohodu následne zmierňuje nutkavým správaním alebo mentálnymi úkonmi – kompulziami.
Človeka napadne, že nezamkol dvere na byte. Niekto by sa mohol dostať dnu a vykradnúť ho. (obsesia) Cíti sa preto veľmi nepríjemne, je nepokojný a nervózny, má strach. Vráti sa a dvere skontroluje. (kompulzia). Upokojí sa, ale len na chvíľu. Po pár minútach ho opäť začnú trápiť pochybnosti a on musí dvere opäť skontrolovať. Takto sa rituál opakuje niekoľkokrát.

Čo ešte potrebujete vedieť o obsedantno-kompulzívnej poruche

• Obsedantno-kompulzívna porucha sa môže rozvíjať postupne alebo prepukne náhle. U približne polovice pacientov jej vzniku predchádza stresujúca životná udalosť.
• Obsedantno-kompulzívna porucha sa môže u jednotlivých pacientov výrazne líšiť obsahom. Jej základný priebeh obsesia – nepríjemné prežívanie – kompulzia je však rovnaký.
• Existuje niekoľko základných, najčastejšie sa vyskytujúcich typov obsedantno-kompulzívnych porúch:
  • Umývači: prenasledujú ich myšlienky o ušpinení/ kontaminácii, ktoré ich nútia neustále si umývať ruky, dlho a opakovane sa sprchovať alebo upratovať
  • Kontrolóri: boja sa, že niečo neurobili dobre a spôsobia tým nejakú katastrofu. Preto všetko opakovane kontrolujú – zamknuté dvere, vypnutý plyn, zatvorené okno, zabrzdené auto…
  • Usporadúvači: prenasledujú ich myšlienky, že ak nebude všetko dokonale usporiadané a symetrické, stane sa niečo zlé. Usporadúvajú predmety a veci do radov celé hodiny.
  • Agresori: prenasledujú ich myšlienky, že by mohli niekomu fyzicky ublížiť alebo ho sexuálne zneužiť. Aby redukovali nepríjemné pocity, musia často robiť mentálne akty – napríklad opakovať slová, modliť sa, počítať a pod.
• Pacient sa snaží obsesiám a kompulziám odolávať, ale nedokáže to.
• Kompulzie zaberajú pacientovi veľa času a komplikujú mu každodenný život. Pacient môže byť nesústredený, roztržitý, nervózny.
• Pacienti majú sklon vyhýbať sa situáciám a miestam, kde sa im obsesie objavujú častejšie a intenzívnejšie.
• Neliečená porucha sa spravidla zhoršuje – obsesie sa objavujú častejšie, sú intenzívnejšie, kompulzie stále viac narúšajú bežný život pacienta, pacient stráca kontrolu.
• Neliečená obsedantno-kompulzívna porucha môže pacienta postupne úplne vyradiť z bežného života.
• Obsedantno-kompulzívna porucha neznamená, že je človek nenormálny alebo dokonca “blázon”.
• Pacient za svoje problémy nemôže, nijako si ich sám nezapríčinil ani nevyvolal.
• Obsedantno-kompulzívna porucha je závažná, ale liečiteľná psychická porucha. Terapia obyčajne prináša pacientovi výraznú úľavu.
• U pacientov je zvýšené riziko vzniku depresie, ku ktorej sa môžu pridružiť samovražedné tendencie.

Ako sa správať k pacientovi s obsedantno-kompulzívnou poruchou

• Zabezpečte svojmu blízkemu odbornú pomoc – psychiatra/ psychológa. Citlivo mu vysvetlite, že jeho problémy súvisia s ochorením a že je možné ich liečiť. Ak to chce, choďte na vyšetrenie s ním.
• Ak je váš blízky už v procese terapie, podporujte ho v tom, aby vydržal aj keď to bude niekedy náročné. Pripomínajte mu užívanie liekov, doprevádzajte ho na sedenia u psychológa alebo psychiatra, pomáhajte mu dodržiavať zásady a plniť úlohy terapie.
• V prípade potreby môžete aj vy nadviazať spoluprácu s terapeutom a podporovať svojho blízkeho v jednotlivých fázach liečby podľa jeho pokynov. Váš blízky bude musieť zvládnuť veľa terapeutických úloh medzi sedeniami.
• Vyzbrojte sa trpezlivosťou a pripravte svojmu blízkemu podporné domáce prostredie s harmonickými vzťahmi.
• Ako sa bude stav pacienta zlepšovať, bude mať stále viac voľného času, najmä ak v minulosti vykonával časovo náročné kompulzie. Hľadajte príjemné aktivity, ktoré by ste mohli vykonávať spoločne, záľuby, ktorým ste sa venovali pred jeho ochorením, vracajte sa postupne do bežného života.
• Posilňujte u svojho blízkeho nádej na vyliečenie. Pripomínajte mu, že podobné problémy majú tisíce ľudí a jeho stav sa bude postupne zlepšovať tak ako bude postupovať terapia. Úsilie, ktoré musí teraz vynaložiť sa mu vráti v podobe úľavy.
• Ak hovorí o samovražde, vezmite ho na psychiatrické vyšetrenie čo najskôr. Dávajte na neho pozor, dohliadajte, nenechávajte ho osamote.

Ako sa nesprávať k pacientovi s obsedantno-kompulzívnou poruchou

• Nikdy pacienta neuisťujte, že sa nestane nič zlé, ak nevykoná kompulziu. Ak od vás žiada uistenie, stopnite ho. O tom, či sa niečo zlé stane alebo nestane s ním jednoducho nediskutujte. Ak ho začnete uisťovať, rozvinú sa u neho uisťovacie kompulzie.
• Nepodporujte svojho blízkeho vo vyhýbavom správaní. Nerobte za neho činnosti len preto, aby sa vyhol miestam alebo situáciám, ktoré u neho vyvolávajú obsesie. Krátkodobo sa mu uľaví, ale v dlhodobom horizonte mu uškodíte.
• Nenadávajte mu za jeho správanie, nevyčítajte mu. Pacient svoje problémy nedokáže bez pomoci ovplyvniť. Nesprávajte sa k nemu ľahostajne a bez záujmu.
• Nesnažte sa jeho rituálom zabrániť na vlastnú päsť. Takéto snahy pravdepodobne povedú k zbytočným konfliktom a následnému vybitiu napätia na inom mieste. K postupnému zabraňovaniu kompulzívneho správania sa prepracujete v rámci terapie.
• Nepremýšľajte ani nehovorte o svojom blízkom ako o bláznovi.
• Nehľadajte vinu u seba ani u nikoho vo svojej rodine či okolí.
• Nikdy nepodceňujte vyjadrenia o samovražde.
• Nevysvetľujte mu nezmyselnosť jeho správania. Racionálne uvedomenie samo o sebe nepovedie k zlepšeniu. Pravdepodobne len skĺznete k uisťovaiu, ktoré sme spomínali v úvode.
• Neraďte mu, aby “zabudol” pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.
• Nehľadajte pomoc u liečiteľov a šamanov. Efektívnu liečbu predstavujú psychofarmaká a psychoterapia.