Mánia je závažný psychický stav obyčajne sa vyskytujúci ako súčasť bipolárnej afektívnej poruchy (poruchy nálady, pri ktorej sa strieda fáza depresie a fáza manickej alebo povznesenej nálady). Typickým príznakom mánie je teda neprimeraná nálada najčastejšie v zmysle radosti, ale môže sa prejavovať aj ako hnev alebo zvýšená dráždivosť.

Čo ešte potrebujete vedieť o mánii

• Pacient sa obyčajne do manickej fázy dostane po zvládnutí fázy depresie.
• Mánia mení prežívanie človeka vo vzťahu k sebe i k okoliu.
• Charakteristickým rysom je aj nárast aktivity, pocit energie, absencia únavy a potreby spánku.
• Mánia sa spravidla prejavuje aj ľahkomyseľným a nezodpovedným správaním, napr. nezmyselným nakupovaním, cestovaním, sexuálne rizikovým správaním.
• Porucha ovplyvňuje aj sebaobraz postihnutého. Človek o sebe premýšľa ako o úžasnom, dokonalom, preceňuje svoje schopnosti.
• Prejavom je aj zrýchlená, niekedy až nesúvislá reč, ktorá je odrazom zrýchleného, nesúrodého myslenia.
• Pacient sa dokáže rýchlo, ale neuvážlivo rozhodovať. Nedomýšľa dôsledky svojho konania.
• Výrazne ovplyvnené býva sociálne správanie. Pacient môže byť hovorný, hlučný, neprimerane veselý alebo naopak podráždený, hašterivý. Iných obťažuje, vysmieva sa im a reaguje vo všeobecnosti neprimerane.
• Pacient na svoje neprimerané prejavy nemá náhľad, nevníma ich ako prehnané a nepociťuje potrebu vyhľadať pomoc.
• Mánia sa môže objaviť náhle alebo sa vyvíja postupne. Druhý prípad je častejší.
• Včasné odhalenie chorobnej zmeny nálady zlepšuje perspektívy terapie.
• Prvým príznakom nastupujúcej mánie býva obyčajne zvýšenie aktivity a výrazný telesný nepokoj. Pacienti sa ho neraz snažia tlmiť alkoholom. V tejto fáze ešte má pacient náhľad na svoj stav a môže sa na neprimerané pudenie k aktivite sťažovať.
• To, že má pacientova nálada rysy mánie neznamená, že je pacient nenormálny alebo dokonca “blázon”.
• Pacient za svoju poruchu nemôže, nijako si ju sám nezapríčinil ani nevyvolal. Svoje správanie nedokáže primerane kontrolovať a na svoju chorobu nemá náhľad. Obyčajne teda ani nedokáže požiadať o pomoc.
• Manická fáza je korigovateľná psychofarmakami a podpornou psychoterapiou. Včasný zásah psychiatra je z hľadiska vývinu ďalšieho stavu pacienta veľmi dôležitý.
• Ak je to nevyhnutné, pri závažných manických epizódach môže byť indikovaná aj nedobrovoľná hospitalizácia.
• Existuje riziko, že preliečená mánia skĺzne priamo do depresie.

Ako sa správať k pacientovi s manickou náladou

• Zabezpečte svojmu blízkemu včasnú psychiatrickú pomoc aj keď on sám o ňu nežiada a nepociťuje potrebu. Snažte sa mu vysvetliť, že v niektorých situáciách sa jeho správanie javí okoliu ako neprimerané, čo môže naznačovať prítomnosť psychickej poruchy. Prípadne sa ho snažte motivovať iným spôsobom – hľadajte výhody, ktoré by mu mohla priniesť spolupráca so psychiatrom, prípadne so psychoterapeutom (vyriešenie vzťahových problémov a pod.)
• Na začiatku liečby je najdôležitejšie presvedčiť pacienta, aby bral lieky a dohliadnuť na ich pravidelné užívanie. Až po stabilizácii nálady sa pristupuje k ďalšej terapii.
• V prípade, že je stav pacienta závažný a vy ho nedokážete motivovať k návšteve odborníka, skúste sa u psychiatra informovať o možnostiach nedobrovoľnej hospitalizácie. Prípadne riešte akútny problém privolaním RZP.
• V akútnej fáze obmedzte svojmu blízkemu prístup ku kreditným kartám, bankovým účtom, telefónom, neumožnite mu robiť zásadné rozhodnutia. Kontrolujte jeho správanie.
• Snažte sa svojmu blízkemu vytvoriť prívetivé a pokojné domáce prostredie. Stabilita a istota v rodinnom zázemí podporuje priebeh terapie.
• Podporujte pacienta v liečbe, zaujímajte sa o neho. Môžete tiež prejaviť záujem o účasť na terapeutických sedeniach, prípadne na rehabilitačných programoch. Z hľadiska ďalšieho vývinu stavu je spoluúčasť rodiny veľmi dôležitá.
• Vyzbrojte sa trpezlivosťou, snažte sa vyhnúť zbytočným konfliktom, nedorozumenia nevyostrujte. Pokúste sa vnímať neprimerané správanie pacienta ako dočasný príznak choroby.
• Snažte sa, aby vaša komunikácia s pacientom bola v čo najväčšej možnej miere pokojná a prirodzená. Hnev, ľútosť, nadmerná emočná zainteresovanosť, emočné výstupy, plač a lamentovanie, to všetko zhoršuje stav pacienta.
• Pomôžte pacientovi v udržiavaní zdravého režimu čo sa týka spánku, oddychu a stravovania. Výkyvy v režime môžu viesť k zhoršeniu ochorenia.
• Ak zbadáte u svojho blízkeho depresívne príznaky (výrazne skleslú náladu, zníženú aktivitu, pocity beznádeje), odporučte mu, aby sa s týmto prežívaním zveril svojmu terapeutovi.

Ako sa nesprávať k pacientovi s manickou náladou

• Nehádajte sa s pacientom o tom, ktoré správanie je ešte normálne a ktoré je už za hranicami.
• Nebuďte k pacientovi nadmerne kritickí, snažte sa o pochopenie.
• Nesnažte sa pacienta zo všetkých síl ochraňovať a pomáhať mu, neľutujte ho. Ak je to len trochu možné, pokúste sa riešiť problémy s chladnou hlavou.
• Nepremýšľajte ani nehovorte o svojom blízkom ako o bláznovi.
• Hoci niektoré správanie pacienta vás môže hnevať alebo až zraňovať, zbytočne ho neobviňujte, nevyčítajte, nechoďte do afektívnych reakcií. Sám dokáže len ťažko ovplyvniť svoje správanie. Vníma ho ako primerané.
• Nehľadajte pomoc u liečiteľov a šamanov. Bipolárna afektívna porucha vrátane manickej nálady je efektívne liečiteľná bežne dostupnými prostriedkami.