Hypochondrická porucha je charakteristická úzkostným sebapozorovaním a strachom z choroby. Postihnutý sa spravidla obáva,že trpí závažným somatickými (telesnými) ochorením a bežné telesné pocity si vysvetľuje ako jeho príznaky.

Čo ešte potrebujete vedieť o hypochondrickej poruche

• Pacient s hypochondrickou poruchou je obyčajne presvedčený, že trpí jedným alebo dvomi závažnými ochoreniami, pričom minimálne jedno z nich vie konkrétne pomenovať. Toto presvedčenie sa považuje za relevantné pre stanovenie diagnózy v prípade, ak pretrváva aspoň 6 mesiacov.
• Pacient považuje za príznaky závažného ochorenia bežné telesné procesy (napr. zadýchanie sa pri fyzickej aktivite si vysvetľuje ako dôsledok ochorenia srdca).
• Presvedčenie o chorobe vyvoláva u pacienta strach, napätie, úzkosť a výrazný stres.
• Pretrvávajúce obavy bránia pacientovi v normálnom živote, narúšajú jeho aktivity, sociálne vzťahy a pracovné role.
• Hypochondrický pacient sa na svoje telesné problémy a bolesti často sťažuje.
• Negatívne výsledky vyšetrení nedokážu pacienta presvedčiť ani upokojiť alebo majú len krátkodobý efekt. Pacienti obyčajne pochybujú o kompetenciách lekárov a vyšetrenia si opakovane overujú u ďalších odborníkov.
• Väčšina pozornosti pacienta sa sústredí na úzkostné sebapozorovanie a monitorovanie telesných funkcií (sledovanie telesnej teploty, tlaku, tepu, bolestí, trávenia a i.)
• Obavy pacientov s hypochondrickou poruchou sa môžu zamerať na ktorékoľvek orgány alebo sústavy, najčastejšie však ide o tráviacu sústavu, srdce, pečeň, vylučovaciu sústavu, pohlavné orgány a mozog.
• Hypochondrická porucha máva zvyčajne chronický priebeh, t.z. u pacientov sa vyskytuje roky, pričom úroveň obáv môže kolísať. Obavy sú obyčajne intenzívnejšie v náročných životných obdobiach.
• Hypochondrickej poruche môže predchádzať reálne somatické (telesné) ochorenie alebo skúsenosť pacienta so zdravotníckymi zariadeniami.
• Hypochondrická porucha predznačuje zvýšené riziko depresie a s ňou súvisiaceho suicidálneho (samovražedného) konania.
• Pacient s hypochondrickou poruchou má tendenciu sa šetriť, odmieta niektoré aktivity a namáhavé činnosti, čo v extrémnych prípadoch môže viesť až k atrofii svalov či k osteoporóze z nečinnosti.
• Pacienti zvyčajne vyžadujú pomoc a opateru od svojich blízkych.
• Hypochondrická porucha neznamená, že je pacient simulant, nenormálny, či dokonca blázon. Pacient je o svojich symptómoch presvedčený a reálne ich prežíva.
• Hypochondria je úspešne liečiteľná psychoterapiou, prípadne kombináciou psychoterapie a farmakologickej liečby.

Ako sa správať k pacientovi s hypochondrickou poruchou

• Ak sa váš blízky neustále obáva o svoje zdravie a trpí nepodloženým presvedčením o závažnej chorobe, pokúste sa ho motivovať k tomu, aby sa so svojimi problémami obrátil na psychológa alebo psychiatra. Hypochondrickí pacienti zvyčajne takúto pomoc odmietajú a nálepku hypochondra vnímajú ako dehonestujúcu. Skúste však svojmu blízkemu vysvetliť, že jeho problémy môžu byť dôsledkom stresu, ktorý v živote zažíva. Ten sa môže manifestovať (prejavovať navonok) aj v podobe telesných problémov a bolestí.
• Ak už váš blízky je v procese terapie, podporujte ho. Niektoré terapeutické úlohy budú pre neho pravdepodobne náročné. Motivujte ho, aby aj napriek tomu v liečbe vydržal. Ak to chce, doprevádzajte ho na sedenia.
• Buďte ten, kto si je účinnosťou terapie istý. Pacienti najmä v prvých fázach terapie zvyknú pochybovať. Poskytnite mu oporu a trvajte na vhodnosti terapeutických sedení.
• Keď hovoríte s pacientom, nahraďte pomenovanie „hypochondrická porucha“ pojmom „nadmerné obavy o vlastné zdravie“. Nálepka hypochondra môže byť pre pacienta zahanbujúca, prípadne ho môže odradiť od terapie.
• Motivujte pacienta k aktivite, hľadajte činnosti, ktoré by mohli byť pre neho príjemné.
• Vyzbrojte sa dávkou trpezlivosti. Pravdepodobne si budete musieť vypočuť more sťažností a možno aj výčitiek. Snažte sa to zvládnuť s chladnou hlavou a nedostať sa s pacientom do zbytočných hádok a polemík o jeho zdravotnom stave.
• Ak u svojho blízkeho zbadáte príznaky, ktoré by mohli naznačovať nástup depresie (najmä trvalo skleslú náladu, pocity prázdna a beznádeje), odporučte mu, aby sa s týmto prežívaním zveril svojmu terapeutovi.
• Ak váš blízky hovorí o samovražde, prípadne jeho konanie naznačuje samovražedné tendencie, vezmite ho okamžite na psychiatrické vyšetrenie. Dovtedy ho nenechávajte osamote.

Ako sa nesprávať k pacientovi s hypochondrickou poruchou

• Nikdy neuzatvárajte problémy pacienta ako hypochondriu, kým neabsolvuje všetky potrebné vyšetrenia a nie je spoľahlivo vylúčená iná, telesná príčina jeho príznakov. Mohli by ste tým zanedbať iné, závažné ochorenie.
• Nediskutujte s pacientom o jeho zdravotnom stave, nepresviedčajte ho o tom, že je zdravý. Racionálne uvedomenie zväčša nepostačuje na prekonanie obáv. Takéto pokusy obyčajne vedú ku konfliktom, ktoré môžu mať za následok ďalšie zhoršenie zdravotného stavu.
• Nepodporujte pacienta v sebakontrolovaní a v úzkostlivom sledovaní telesných funkcií. Toto konanie vedie len ku krátkodobej úľave. Z dlhodobého hľadiska stav pacienta zhoršuje.
• Nepreháňajte to so starostlivosťou o pacienta, nerobte povinnosti za neho. Ak sa pacient začne vyhýbať aktivitám,pretože sa obáva choroby, jeho stav sa bude ďalej zhoršovať. Motivujte ho, aby sa snažil prekonať svoje sily, respektíve presvedčenie o svojich silách.
• Nevysmievajte sa pacientovi, neznevažujte jeho sťažnosti a nechoďte s ním do konfliktu. Pacient svoje symptómy reálne prežíva a váš necitlivý prístup mu nijako nepomôže.
• Nenechajte svojho blízkeho, aby sa staval do role chorého. Neobskakujte ho ako pacienta a neprejavujte mu ani nijakú zvláštnu starostlivosť. Pokúste sa k nemu správať podobne ako v období pred prepuknutím jeho problémov.
• Nebuďte k pacientovi ľahostajný. Dávajte mu najavo, že vám na ňom záleží, ale nerobte to cestou neprimeranej starostlivosti o jeho zdravotný stav. Voľte radšej príjemné rozhovory a spoločné aktivity.
• Nikdy neberte na ľahkú váhu vyjadrenia o samovražde.
• Nehľadajte pomoc u liečiteľov a šamanov. Zbytočne tým podporíte pacientovo presvedčenie o vlastnej chorobe. Hypochondrická porucha je úspešne liečiteľná bežne dostupnou psychoterapiou.