Môj blízky trpí generalizovanou úzkostnou poruchou

Generalizovaná úzkostná porucha sa vyznačuje nadmerným zaoberaním sa starosťami a obavami. To vedie u pacienta k trvalej, voľne plynúcej úzkosti, únave, zvýšenému psychickému napätiu a k rozvoju nepríjemných telesných pocitov. Často sa objavujú bolesti hlavy, závrate, tráviace ťažkosti, búšenie srdca a pod. Pacienti spravidla ťažšie zaspávajú a bývajú unavení.

Čo ešte potrebujete vedieť o generalizovanej úzkostnej poruche

  • Generalizovaná úzkostná porucha sa rozvíja postupne a trvá obyčajne celé roky. Stav pacienta býva premenlivý, objavujú sa lepšie obdobia a obdobia zhoršenia. K zhoršeniu spravidla dochádza pod vplyvom životného stresu.
  • Generalizovaná úzkostná porucha vzniká na podklade vrodenej citlivosti a obyčajne sa rozvíja po období dlhodobého stresu alebo silnej stresujúcej udalosti.
  • Pacient s generalizovanou úzkostnou poruchou má nadmerné obavy – myšlienky orientujúce sa na možné katastrofy v budúcnosti. Ich predmetom môže byť zdravie, priatelia, rodina, práca, financie alebo zvládanie každodenných povinností.
  • Pacienti niekedy nadobúdajú dojem, že ak si nebudú robiť starosti a obavy, stane sa niečo zlé. Bývajú presvedčení, že obavy ich vlastne chránia.
  • Obavy a starosti vedú k zvýšenej úzkosti, nadmernej ostražitosti, strachu, podráždenosti, k strate radostného prežívania a k problémom so sústredením sa.
  • Zvýšená úzkosť sa môže prejaviť celým radom nepríjemných telesných príznakov – bolesti, tráviace ťažkosti, nevoľnosti, problémy s prehĺtaním, tras, búšenie srdca, bolesti na hrudi atď.
  • Pod vplyvom obáv sa prirodzene mení aj správanie pacienta – snaží sa vyhnúť situáciám, z ktorých má strach, vyhľadáva pochopenie a uistenie, býva hašterivý, hádavý, snaží sa zabezpečiť si istotu a chvíľkovú úľavu (napr. vyhľadávaním spoločnosti, pitím alkoholu, užívaním liekov a pod.), odkladá niektoré nepríjemné činnosti alebo naopak sa správa perfekcionisticky v snahe vyhnúť sa nepríjemnostiam, ktorých sa obáva.
  • Pacient si spravidla uvedomuje, že si robí nadmerné starosti a neprimerane sa obáva, ale nedokáže s tým nič urobiť. Cíti sa skutočne ohrozený vecami, ktorých sa bojí.
  • Neliečená porucha sa zhoršuje – obavy sa na seba nabaľujú, úzkostné príznaky sú intenzívnejšie, problémy pacienta obmedzujú v každodennom živote.
  • Generalizovaná úzkostná porucha neznamená, že je človek nenormálny alebo dokonca „blázon“.
  • Pacient za svoju poruchu nemôže, nijako si ju sám nezapríčinil ani nevyvolal.
  • Generalizovaná úzkostná porucha je liečiteľná. Terapia môže utrpenie pacienta výrazne skrátiť. Jej cieľom je spravidla zmeniť rigidné myslenie pacienta, naučiť ho vidieť veci z viacerých perspektív a v súvislosti s tým ho zbaviť aj nepríjemných emočných a telesných reakcií a vzorcov správania.
  • Generalizovaná úzkostná porucha sa spája so zvýšeným rizikom depresie, zneužívania omamných látok a s vyššou hrozbou samovražedného konania.

Ako sa správať k pacientovi s generalizovanou úzkostnou poruchou

  • Podporte svojho blízkeho pri vyhľadaní odbornej pomoci – psychiater/ psychológ. Vysvetlite mu, že jeho problémy súvisia s ochorením a že je možné ich liečiť. Ak to chce, choďte na vyšetrenie s ním.
  • Ak je váš blízky už v procese terapie, podporujte ho v tom, aby vydržal aj keď to bude niekedy náročné. Pripomínajte mu užívanie liekov, doprevádzajte ho na sedenia u psychológa alebo psychiatra, pomáhajte mu dodržiavať zásady a plniť úlohy terapie.
  • Pomôžte svojmu blízkemu pochopiť, že množstvo problémov, ktoré aktuálne má (nepríjemné myšlienky, emočné a telesné prežívanie, problémy so spánkom, ťažkosti vo vzťahoch) sú symptómami jednej a tej istej poruchy a pod vplyvom terapie dôjde k ich postupnému ústupu.
  • Podporujte u pacienta nádej na vyliečenie. Terapia skutočne prináša postupnú úľavu.
  • Buďte trpezlivý, tolerantný. Rešpektujte jeho prežívanie a správanie, podávajte mu pomocnú ruku.
  • Pripravte svojmu blízkemu príjemnú domácu atmosféru a podporné rodinné prostredie.
  • Motivujte ho k tomu, aby plnil úlohy, ktoré mu dal terapeut. Hoci budú niekedy náročné.
  • Trávte s ním čas príjemným spôsobom. Hľadajte aktivity, ktoré by ho mohli baviť, choďte na prechádzky, túry, športujte, urobte si spoločné výlety.
  • Podporujte ho v pravidelnom a systematickom nácviku relaxácie. Relaxačné techniky prinášajú uvoľnenie a zmiernenie následkov stresu.
  • Ak váš blízky hovorí o samovražde, vezmite ho na psychiatrické vyšetrenie čo najskôr. Dávajte na neho pozor, dohliadajte, nenechávajte ho osamote.

Ako sa nesprávať k pacientovi s generalizovanou úzkostnou poruchou

  • Nepodporujte pacienta vo vytváraní katastrofických scenárov. Neveďte s ním zbytočné diskusie o veciach, ktoré by sa mohli stať, keby…
  • Nepodporujte pacienta pri hľadaní úľavy v alkohole alebo v liekoch na upokojenie, ktoré mu nepredpísal lekár. Takéto riešenia prinášajú krátkodobú úľavu, z dlhodobého hľadiska však stav pacienta zhoršujú.
  • Neľutujte pacienta, nerobte veci za neho a nepodporujte ho vo vyhýbaní sa niektorým povinnostiam alebo situáciám, ktorých sa obáva.
  • Neuchyľujte sa k neustálemu uisťovaniu pacienta o tom, že jeho obavy sú neopodstatnené. Uistenie prináša krátkodobú úľavu, ale paradoxne zvyšuje úzkosť. Diskusiám o jeho obavách sa vyhýbajte alebo ich včas stopnite.
  • Nenechajte sa vyprovokovať jeho nepríjemným správaním – hašterivosťou, vyčítaním, obviňovaním. Snažte sa ich vnímať s nadhľadom ako súčasť jeho poruchy.
  • Nepodporujte pacienta v perfekcionizme. Ak si bude na seba naberať stále viac úloh a povinností, bude čím ďalej, tým viac vyčerpaný.
  • Problémy pacientovi nevyčítajte. Bez pomoci ich dokáže len veľmi ťažko ovplyvniť.
  • Nepremýšľajte ani nehovorte o svojom blízkom ako o bláznovi.
  • Nikdy nepodceňujte vyjadrenia o samovražde.
  • Nehľadajte pomoc u liečiteľov a šamanov. Sociálna fóbia je efektívne liečiteľná bežne dostupnými prostriedkami.