Detský autizmus spadá pod termín porúch autistického spektra, spolu s Atypický autizmom a Aspergerovým syndrómom.

Vyskúšajte test TU

Autizmus je charakterizovaný ťažkosťami so sociálnou interakciou, výzvami v komunikácií a tendenciou k repetitívnemu, teda stereotypne sa opakujúcemu správaniu. Symptómy v týchto troch hlavným oblastiach a ich závažnosť sa rôznia od prípadu k prípadu. U niekoho môžu vyvolať relatívne mierne ťažkosti, a u niekoho môžu byť tieto symptómy oveľa závažnejšie, do takej miery že opakujúce sa správanie a nedostatok komunikačných zručností zasahujú do každodenného života. Základné symptómy autizmu bývajú často sprevádzané ďalšími ťažkosťami, ako napríklad poruchami spánku a stravovania, výbuchy zlosti a proti sebe zameraná agresivita, či rôzne fóbie.

Autizmus je väčšinou celo-životným stavom, no platí čím skôr sa autizmus podchytí a začne sa s liečbou a terapiou, tým je šanca na zvrátenie či zlepšenie stavu vyššia.

Ťažkosti na úrovni sociálnych zručností

Malé deti sú prirodzene sociálne. Pozerajú sa na tváre, otáčajú hlavy k zvukom, chytia vás za prst a okolo 2 až 3 mesiaca sa začnú usmievať. Naproti tomu, deti, u ktorých sa vyvinie autizmus, majú problém reagovať na každodennú interakciu s rodičmi. Okolo 8 až 10 mesiaca, mnoho detí s autizmom sa prejavia určité symptómy, ako napríklad neschopnosť reagovať na svoje meno, obmedzený záujem o ľudí, a oneskorené bľabotanie. V batoľacom veku mnoho detí s autizmom má problém s hraním sociálnych hier, neimitujú druhých, a radšej sa hrajú osamote. U svojich rodičov nehľadajú upokojenie, a na ich náklonnosť, či hnev nereagujú.

Výskumy naznačujú, že dieťa s autizmom, aj napriek pocitu rodiča o chýbajúcom prepojení, je na svojich rodičov naviazané, no spôsob akým to vyjadruje môže byť zvláštny. Deti aj dospelí s autizmom majú problém v interpretácií pocitov a myšlienok iných ľudí. Sociálne prejavy ako zakývanie, či grimasa pre nich nič neznamená. Je pre nich zložité interpretovať gestá, či výrazy tváre, preto je pre nich sociálny svet mätúci.

Pre deti s autizmom, je ťažké vidieť veci očami iných. Väčšina 5 ročných detí rozumie že ľudia majú iné myšlienky, pocity a ciele ako ony samé. Osoba s autizmom tomuto nerozumie, preto je pre nich náročné vedieť predvídať čo druhý človek urobí.

Je obvyklé že, dieťa či dospelý s autizmom má problémy kontrolovať svoje emócie. V neznámom prostredí, alebo pri frustrujúcej situácií môže vybuchnúť, byť agresívny a niekedy si aj ubližovať – napríklad búchaním si hlavy, alebo trhaním vlasov apod.

Problémy s komunikáciou

Normálne vyvíjajúce sa dieťa do svojho tretieho roka života sa naučí hovorený jazyk. Okolo prvých narodenín už vie prvé slovo, otočí sa na svoje meno, ukazuje na objekty ktoré chce, a keď im niečo nechutí, povedia jasné nie. V kontraste, deti s autizmom začnú neskôr bľabotať, rozprávať a používať gestá. Reč používajú zvláštnym spôsobom, majú problém s kombináciou slov do zmysluplných viet. Môžu hovoriť len samostatné slová, alebo jednu frázu opakovať stále dokola, alebo opakujú to čo počujú. Niektoré deti preukazujú iba jemné zaostávanie v reči, či dokonca majú nezvyčajne veľkú slovnú zásobu – a aj napriek tomu nedokážu udržať či viesť konverzáciu, no o téme ich záujmu dokážu viesť monológy.

Ďalším problémom je ich neschopnosť čítať reč tela, tón hlasu a výrazy, ktoré nie sú myslené doslovne. Napríklad, aj dospelí s autizmom, sarkastické „No super“, berie ako že sa stalo niečo perfektné.

Pre jedinca (dieťa či dospelého) s autizmom je zložité používať reč tela,  jeho výrazy tváre, pohyby a gestá sa nezhodujú s tým, čo hovorí. Tón hlasu neodráža ich aktuálne pocity, niektorí používajú veľmi vysoký škrekľavý hlas, a iný hovoria ako robot. Pre druhých ľudí, môže byť komplikované porozumieť ich potrebám, z čoho vyplýva ich frustrácia a nevhodné správanie.

Repetitívne správanie

Neobvyklé, opakujúce sa správanie a/alebo tendencia k zvláštnemu správaniu sú ďalšími symptómami autizmu. Bežné repetitívne správanie zahŕňajú tlieskanie rukami, kolísanie sa, skákanie, krútenie sa, usporiadavanie a premiestňovanie objektov, a opakovanie zvukov, slov alebo fráz. K zvláštnemu správaniu patrí napríklad usporiadavanie hračiek do špecifického rádu, namiesto hrania sa s nimi. Tak isto aj dospelí preferujú určitý rád, poriadok či miesto pre svoje veci. Ak ich niekto položí inam sú znepokojení a rozrušení. Deti aj dospelí s autizmom vo svojich prostrediach vyžadujú extrémnu konzistenciu a každodennú rutinu, aj mierne zmeny dokážu byť stresujúce a môžu viesť k výbušnému správaniu.

Repetitívne správanie môže mať formu intenzívneho záujmu či až posadnutosti a objekty tohto záujmu môžu byť tiež zvláštne – napríklad vysávače, toalety, známe osoby, tak ako hĺbka vedomostí o danom objekte (napríklad množstvo informácií o astronómií apod.). U starších detí, či dospelých s autizmom sa môže prejaviť fascinácia číslami, symbolmi, dátumami, alebo vedeckými témami.