Detská depresia

Deti sú šťastné, usmievavé, hravé a bezstarostné – to napadne každého, pri predstave dieťaťa. No je to naozaj vždy tak?

Vyskúšajte TEST TU.

Každé dieťa, v rámci svojho normálneho vývinu prechádza rôznymi náladami, občas býva smutné, sklamané, nechce sa mu hrať či s nikým rozprávať –  tak ako dospelí. Takéto správanie je úplne v poriadku a je súčasťou každého života. No v prípade depresie, tieto emócie pretrvávajú dlhšie obdobie a rušivé správanie zasahuje do bežných činností dieťaťa ako je hra, škola, priateľstvá, či vzťahy v rodine.

Keďže depresia je väčšinou spájaná s dospelými, rodičom ani na um nepríde, že by ich dieťa mohlo trpieť práve týmto ochorením. No žiaľ, depresia útočí aj na našich najmladších a okráda ich o radosť zo života.

Ako zistím, že je moje dieťa má depresiu?

Symptómy depresie u detí sa rôznia, a sú podobné ako u dospelých. No u detí, vo väčšine prípadov, býva depresia odignorovaná, nediagnostikovaná a neliečená, pretože je považovaná za súčasť normálnych psychologických zmien počas rastu. Prevažne u mladších detí sa hovorí o takzvanej maskovanej depresii (tzn. že je skrytá za fyzickými ťažkosťami, ktoré nemajú organický pôvod), a môže sa napríklad prejaviť ako agresívne správanie, hnev, a nekontrolovateľné správanie. Hlavné príznaky depresie sa spájajú so smútkom, pocitom beznádeje a zmenou nálad.

U malých detí 3 – 8 ročných, je náročné vidieť rozdiel medzi smútkom a depresiou, no ak sa vám niečo nepozdáva, môžete si začať všímať nasledovné:

  • ako dlho sa vaše dieťa cíti sklesnuto?
  • do akej miery je myslenie vášho dieťaťa negatívne?
  • zaujíma sa vaše dieťa o každodenné aktivity?
  • aký vplyv majú tieto myšlienky a pocity na každodenný život vášho dieťaťa?

Vy ako rodič poznáte svoje dieťa najlepšie. Ak sa vám niečo nezdá, kontaktujte svojho lekára.

      Znaky a príznaky depresie u detí zahŕňajú:

  • podráždenosť, výbuchy hnevu;
  • nepretržité pocity smútku a beznádeje;
  • hovorí o sebe negatívne, napr. „Nie som dosť dobrý“, „Nikto ma v škole nemá rád.“;
  • má pocit viny, napr. hovorí veci ako: „Vždy je to moja chyba.“;
  • sociálne utiahnutie (vyhýbanie sa kamarátom, krúžkom, škole);
  • často sa strachuje, obáva sa;
  • zvýšená citlivosť na odmietnutie;
  • zmeny v chuti do jedla – znížená, alebo zvýšená;
  • zmeny v spánku – nespavosť, alebo nadmerný spánok;
  • náhle emocionálne výbuchy plaču;
  • problémy pri koncentrácií;
  • únava a nedostatok energie;
  • fyzické ťažkosti (dieťa sa sťažuje na bolesť žalúdka, bolesti hlavy), ktoré nereagujú na liečbu;
  • počas spoločenských akcií, s rodinou, priateľmi, v škole, v mimoškolských aktivitách, vo svojich koníčkoch a záľubách, dieťa neprejavuje príliš veľký záujem, nezapája sa;
  • pocity bezcennosti, pocit viny;
  • zhoršená schopnosť myslenia a koncentrácie;
  • myšlienky na smrť, alebo samovraždu.

Depresia ovplyvňuje detské myslenie, náladu a správanie. Deti, ktoré trpia depresiou majú o sebe, ich situácií a budúcnosti negatívnu mienku.

Nie všetky deti majú všetky tieto symptómy, a vo väčšine prípadov, sa v inej situácií prejavia iné príznaky. Niektoré deti dokážu aj napriek svojim pocitom fungovať vo svojom prostredí, a u iných sa prejavia zjavné zmeny v sociálnych aktivitách, strata záujmu o školu, slabý prospech v škole, či zmena vonkajšieho vzhľadu. Deti staršie ako 12 rokov môžu začať užívať alkohol a/alebo drogy.

Samovražedné pokusy sú celkom ojedinelé u detí pod 12 rokov, no nie sú vylúčiteľné, a stávajú sa impulzívne, keď je dieťa smutné alebo nahnevané. Pokusy o samovraždu sú častejšie u dievčat, no u chlapcov je vyššia pravdepodobnosť že samovražedný pokus aj dokončia. Deti v ktorých rodinách sa objavuje násilie, alkoholizmus, fyzické, alebo sexuálne násilie, sú viac ohrozené samovraždou, tak ako aj deti s depresívnymi symptómami.

Ako rodič, by ste mali byť obzvlášť pozorný pri signáloch, ktoré naznačujú že vaše dieťa môže byť ohrozené samovraždou.

Varovné signály samovražedného správania u detí zahŕňajú:

  • viacero príznakov depresie (zmeny v stravovaní, spánku, aktivitách, viď vyššie);
  • sociálna izolácia (vyhýbanie sa kamarátom, rodine);
  • reči o samovražde, beznádeji, bezmocnosti;
  • zvýšená podráždenosť, nevhodné správanie (aj sexuálne);
  • zvýšené rizikové správanie;
  • reči o smrti, umieraní;
  • zvýšená plačlivosť, alebo obmedzený emocionálny prejav;
  • zbavovanie sa svojich vecí (oblečenia, plyšových zvieratiek, hier, kníh apod.).

 

 

Čo u detí spôsobuje depresiu?

Tak ako aj u dospelých, depresia u detí môže byť spôsobená kombináciou rôznych faktorov, ktoré súvisia s fyzickým zdravím, životnými udalosťami, rodinnou históriou, svojim okolím, genetickou predispozíciou, či nerovnováhou hormónov v tele.

Ktoré deti sú ohrozené?

Deti rodičov, trpiacich na depresiu sú vo väčšom ohrození, ako ostatné deti, no nie je to podmienka. Rizikové sú aj deti z chaotických, či konfliktných rodín a deti, ktoré užívajú alkohol a drogy. Depresia sa viac objavuje u chlapcov mladších ako 10 rokov, a u dievčat okolo 16 roku života. No depresia sa môže objaviť u akéhokoľvek dieťaťa, zo šťastnej rodiny, bez rodinnej histórie ochorenia a bez rizikového správania.

Ako je depresia u detí diagnostikovaná?

Ak sa u vášho dieťaťa objavujú vyššie uvedené symptómy depresie dlhšie ako dva týždne, je dobré, aby ste svoje dieťa vzali na vyšetrenie k obvodnému lekárovi, či nie sú tieto symptómy spôsobené iným ochorením. Ak sa vylúči fyzický problém, budete odoslaní k špeciálnemu doktorovi a to k detskému psychológovi, ktorý pomocou rozhovoru (s vami aj s vašim dieťaťom) a rôznych testov zistí, či má vaše dieťa nejaký psychologický problém. Pomocné informácie od učiteľov, spolužiakov a kamarátov dieťaťa môžu byť taktiež užitočné.

Treba mať na pamäti, že neexistuje žiadny medicínsky ani psychologický test, ktorý by jednoznačne určil prítomnosť depresie, no napríklad prostredníctvom dotazníkov a sprostredkovaných informácií je možné prítomnosť depresie úspešne určiť. Niekedy pri sedení s psychológom sa podarí odhaliť aj iné poruchy, ako napríklad poruchy pozornosti,  poruchy správania, alebo iné poruchy osobnosti.

Aké sú možnosti liečby?

Liečba depresie u detí je podobná ako u dospelých, zahŕňa psychoterapiu (väčšinou kognitívno behaviorálna) a lieky  (antidepresíva), v ťažkých prípadoch. Psychoterapeut môže vášmu dieťaťu pomôcť zmeniť nezdravé spôsoby myslenia, naučiť sa myslieť viac pozitívne a vedieť lepšie zvládať životné výzvy. A samozrejme veľmi dôležitá je aj podpora rodiny a najbližšieho prostredia.

Vyhliadky do budúcnosti

Súčasné štúdie poukazujú na zníženie vekovej hranice prvého objavenia sa depresie u detí, a je pravdepodobné, že sa neskôr toto ochorenie znova objaví. Depresia sa často objavuje spoločne s inými fyzickými ochoreniami. Včasná diagnostika, efektívna liečba a dôsledné sledovanie stavu sú dôležité, pretože depresia môže byť zvesťou iného a závažnejšieho psychického ochorenia.

Pre rodičov je možno jednoduchšie zapierať depresiu u vlastného dieťaťa, pretože nikto nechce mať choré dieťa, a už vôbec nie psychicky. Stále žiaľ v spoločnosti prevláda určitá stigmatizácia duševných ochorení, a vyhľadanie odbornej pomoci psychológom, či psychiatrom môže byť niečo, za čo sa rodič môže hanbiť. Teraz musíte myslieť na vaše dieťa, a je veľmi dôležité, aby ste pochopili čo je to depresia. Je nevyhnutné, aby ste si o tomto ochorení čo najviac naštudovali, zistili si všetky potrebné informácie, aby ste vedeli, ako môžete byť svojmu dieťaťu práve teraz, a aj v nasledujúcich životných obdobiach oporou.

 

Ak vaše dieťa preukazuje niektoré z príznakov depresie, automaticky to neznamená, že ju naozaj aj má. No v tomto prípade je vhodné vyhľadať odbornú pomoc (napríklad vášho obvodného lekára, prípadne detského psychológa), ktorý vám bude vedieť poradiť čo robiť. Aj napriek tomu, že depresia je vážnym psychickým ochorením, majte na pamäti, že tento stav sa dá liečiť. A hlavne, buďte svojmu dieťaťu oporou.


Príklad z praxe:

Moja dcéra Sára sedí ticho pár metrov odo mňa, hladkajúc našu mačku. Je teplý, letný deň a v záhrade sa jej súrodenci šantia v našom bazéne. Prečo nie je moja 11 ročná dcéra s nimi? Pretože trpí klinickou depresiou, a dnes má jeden zo svojich horších dní. Po prvý krát som si všimla na Sáre jej symptómy keď mala 6 rokov. Začala na mne lipnúť viac ako obvykle, pri sebamenšom podnete spustila plač, prestala jesť a nočné mory sprevádzali každý jej spánok. Pôsobila úzkostne. Po niekoľkých týždňoch to vyzeralo tak, že to prešlo, no keďže som sama trpela depresiami, začala som Sáru viac sledovať – pre istotu. Po dvoch rokoch, na konci dlhej zimy, sa symptómy znova objavili. Teraz už 8 ročná Sára sa mi začala sťažovať, že si ju v škole každý doberá, a že si želá, aby sa nikdy nebola bývala narodila. Jej slová ma naozaj vystrašili, no rozhodla som sa vyčkať pár týždňov, či to neprestane. Neprestalo. Jej nálada sa zhoršila a známky v škole tiež. Videla som, že strašne trpí. Chcela som ju držať v náručí a povedať jej, že všetko bude v poriadku. Chcela som z nej vysať všetku tú prázdnotu, tie pochmúrne myšlienky, ktoré menili jej realitu na zúfalstvo. Objednali sme sa u pediatra, a na Sáre bolo vidieť, že dúfa, že jej niekto pomôže. Hoci som nebola jej diagnózou zarazená, prekvapilo ma, ako moc ma táto informácia zasiahla. Bola som zdrvená tým, že moje malé dievčatko musí bojovať s niečím tak omnoho väčším, ako je ona sama. Od toho dňa som sa o detskej depresii veľa dozvedela – aj to, že my nie sme jediná rodina, ktorá je depresiou svojho dieťaťa postihnutá. Sára chodí na pravidelné sedenia s psychoterapeutom, raz má lepšie dni, raz horšie. No nevzdávame sa. Bojujeme spolu ďalej, aby mala Sára život plný radosti a šťastia, tak ako jej súrodenci.“