(Vyskúšajte TEST tu)

Psychóza aj neuróza majú spoločného menovateľa, ide o psychické ochorenie, ktoré ovplyvňuje pacientovo správanie, prežívanie a vnímanie. Človek s neurózou má strach, že sa zblázni, že zomrie, alebo že sa stane niečo strašné. Má pocit, že je chorý. No človek s psychózou podobné myšlienky nemá – nevie o tom že je chorý.

Neuróza (psychoneuróza) je psychickým ochorením, ktoré sa vyznačuje vnútornou nerovnováhou, akýmsi vnútorným bojom, z čoho vznikajú rôzne fyzické, či duševné poruchy. Klinicky, neurózy predstavujú telesnú poruchu bez akejkoľvek štrukturálnej, alebo organickej poruchy –  to znamená, že pacient pociťuje napríklad bolesť, ale reálne mu nič nie je. Preto nie je účinná liečba liekmi, pretože tie liečia iba symptóm, ale nie príčinu.

Medzi neurózy radíme rôzne afektívne poruchy, ako depresia, mánia, bipolárna porucha, ďalej úzkostné poruchy či obsedantné (nutkavé) myšlienky, ako napríklad  neustále upratovanie, umývanie.

Na rozdiel od psychóz, neurózy predstavujú miernejšie odchýlky v správaní či v motorike, no takisto pre daného jedinca sťažujú každodenný život. Zatiaľ čo neuróza predstavuje mierne psychické ochorenie, psychóza sa spája s takzvaným šialenstvom, kedy býva ovplyvnená pacientova schopnosť racionálne uvažovať.

Psychózy, sú výraznými poruchami osobnosti, ktoré sa vyznačujú vážnymi emočnými a mentálnymi narušeniami, ktoré spôsobujú, že jedinec nie je schopný samostatne fungovať, a nedokáže sa prispôsobiť spoločnosti. Jeho vnímanie reality je skreslené, a nie je schopný adekvátne reagovať a správať sa. Medzi psychózy patria rôzne duševné ochorenia ako schizofrénia, poruchy s bludmi, hypochondria a iné poruchy.

Vo všeobecnosti, rozdiel medzi psychózou a neurózou je v symptomatike (príznaky), psychopatológií (príčiny, prejavy), a v terapii (liečbe).

1. Psychózy predstavujú zmenu celej osobnosti, zatiaľ čo pri neurózach dochádza k zmene iba nejakej časti osobnosti. Pri neuróze, aj pri jej dlhšom trvaní, nie sú viditeľné vonkajšie zmeny osobnosti jedinca.

 

2. Pri psychóze, je kontakt s realitou úplne prerušený, alebo zmenený – časté bývajú bludy, či halucinácie – môže sa objaviť presvedčenie, že je človek sledovaný inými ľuďmi. Naproti tomu pri neurózach, kontakt s realitou ostáva nezmenený.
3. Niektoré psychózy sú primárne organické – teda postihujú nejakú funkciu organizmu. Zato neurózy bývajú prevažne spoločensky podmienené – tzn. že jedinec sa kvôli svojej úzkosti od ostatných odlišuje svojim správaním, vďaka čomu sa cíti osamelý a bezcenný.
4. Čo sa bežného správania týka, pri neurózach reč a myšlienky bývajú súvislé a logické. No v prípade psychózy, reč a myšlienkové procesy sú nesúvislé, dezorganizované, absurdné a iracionálne. Človek s psychózou je stále zmätený, má halucinácie či dezilúzie.
5. Ľudia s neurózou sú sebestační, a len málokedy majú samovražedné myšlienky. Hospitalizácia nie je potrebná, no v prípadoch psychóz je to presne naopak, je potrebná neustála opatera a často sa objavujú myšlienky na samovraždu.
6. Osobnosť človeka s neurózou ostáva rovnaká. Má dobrý vhľad (schopnosť bezprostredného nájdenia riešenia problému bez predchádzajúceho vedomého premýšlania, z ang. insight). V prípade človeka s psychózou, sa objavujú radikálne zmeny v jeho osobnosti, a vhľad je čiastočne, alebo úplne stratený.
7. Liečba psychózy a neurózy sa tiež líši. Pri neurózach, je efektívna psychoterapia, ako sugescia, psychoanalýza, či iné formy psychoterapie. Pri psychózach je nevyhnutná liečba liekmi, keďže pacienti na psychoterapiu nereagujú dobre.
8. Čo sa prognózy na vyliečenie týka, neurózy bývajú prechodné a zvyčajne je výsledok liečby priaznivý. Pri psychóze, príznaky ostávajú relatívne rovnaké, vyliečenie je iba dočasné a úmrtnosť býva vysoká.

Aj napriek týmto rozdielom, neexistuje pevná hranica, ktorá by určovala, čo je správanie psychotické a čo neurotické. Existuje veľa prípadov, kedy je zložité zaradiť psychické ochorenie medzi psychózy alebo neurózy.  Tieto sa môžu taktiež prelínať, pacient ktorý reaguje neuroticky v jednom prípade, môže reagovať psychoticky.