K tomuto príspevku ma inšpiroval jeden kamarát, ak ho tak môžem nazvať, ktorý trpí úzkosťami. Písali sme si o tom, aké je ťažké tešiť sa zo života, keď človek trpí duševným ochorením. A hoci má aj človek všetko, možno mu vôbec nič k šťastnému životu nechýba, nájsť radosť zo života je často nad jeho sily. Viem aké je to ťažké, pretože som úzkosťami trpela tiež. A po pravde sa sem tam vrátia aj mne, hlavne vtedy, keď mám urobiť niečo, čo som ešte nerobila alebo mám ísť niekam, kde som ešte nebola.

Vyskúšajte testy TU.

To, čo som pred ochorením považovala za bežné, je teraz často veľmi náročné. Ten pocit, keď vám zviera hrdlo, celý hrudník, vy sa nemôžete ani nadýchnuť, cítite sa paralyzovaný a predstava akéhokoľvek kroku, je nemysliteľná, v hlave vzniká pocit paniky, tieto pocity sú naozaj nepríjemné. Vtedy je vám akosi celkom jedno, že všetko máte, že máte dôvod byť šťastný a bezstarostný. Úzkosti a depresie si jednoducho nevyberajú, prídu, usadia sa vo vás a boj s nimi je niekedy ako boj s veternými mlynmi. 

Ako sme tak písali o kamarátovom probléme, premýšľala som čo by ho mohlo povzbudiť, aby sa cítil lepšie a napadla mi jedna rozprávka. Určite mnohí z vás videli rozprávku alebo film Peter Pan. Videla som túto rozprávku pred rokmi, no utkvela mi z nej v hlave jedna scéna, na ktorú si spomeniem, keď sa necítim dobre. Víla posypala Petra Pana práškom, po ktorom dokázal lietať, no malo to jednu podmienku. Musel nájsť šťastnú myšlienku, takú šťastnú myšlienku, ktorá mu dala moc lietať. Myšlienka, ktorá mu dala krídla. Táto časť rozprávky mi utkvela v hlave, vedela som, že raz ju budem potrebovať. Počas môjho pobytu v nemocnici, keď sa môj stav už síce zlepšoval, ale nevedela som ako budem žiť ďalej, spomenula som si na túto rozprávku a začala som si hovoriť: „Nájdi šťastnú myšlienku.“ Spomínala som na detstvo, na úžasné chvíle so starými rodičmi, pri ktorých som sa cítila šťastná a v bezpečí. Hľadala som šťastné myšlienky na svojich rodičov, na vtipné príhody zo školských čias, na šťastné chvíle po narodení môjho syna. Každý deň, keď som sa necítila dobre, vždy som spomínala na šťastné chvíle a tešila sa z nich. Samozrejme, že pocit šťastia neprichádzal okamžite, trvalo to dni až týždne, kým som bola presiaknutá všetkými tými dobrými vecami, ktoré sa mi v živote udiali. Až potom prišla chvíľa, kedy som si začala uvedomovať aj tie šťastné myšlienky, ktoré sa aktuálne diali. A tak som sa so šťastnými myšlienkami naučila žiť a vytvárať každý deň nejakú novú, aby som si mala vždy na čo spomenúť, keď budem cítiť, že ochorenie naberá na sile. 

Viem, že ak sa necítite šťastný, pretože ste chorý, je ťažké myslieť na niečo pekné. Lenže ak nezačnete, nezistíte či to stojí za to. Každý človek, aj ten, ktorý šťastie necíti je šťastný, iba to nevníma. Naučili nás, že šťastie odniekiaľ prichádza a je iba chvíľkovou záležitosťou. Za posledné roky som zistila, že to vôbec nie je pravda. Šťastie je pocit, ktorý človek v sebe musí pestovať a musí sa oň starať každý deň aj keď sa mu vôbec nechce. Nie je to stav, kedy tlieskate o dušu, či skáčete do výšky, aj keď môžete aj to, no z môjho pohľadu je to stav vnútorného pokoja a úsmevu, takého jemného, nebadaného, ktorý si možno nikto nevšimne. Možno o ňom budete vedieť iba vy, ale to je predsa to najdôležitejšie. Ak sa necítite šťastní, ak necítite radosť, zmeniť to dokážete iba vy, nikto to totiž za vás nedokáže urobiť. Pomaly, postupne, nachádzaním šťastných myšlienok.  Aj ťažký život s duševným či iným ochorením má svoje svetlé stránky, nájdite ich a keď ich budete každý deň objavovať, jedného dňa poletíte na krídlach radosti a šťastia. 

Život nie je tak ťažký ako vyzerá a šťastie nie je také nedosiahnuteľné ako si myslíme.

Autorka: Renata I. Jančeková