Dnes mi od rána vyzváňa telefón, volajú mi ľudia, ktorí začínajú pociťovať následky obmedzení, ktoré nastali. Sú to hlavne ľudia s duševnými ochoreniami, ktorí majú pocit, že nezvládnu toto takzvané „domáce väzenie“, ktoré máme nariadené. Ľudia vo všeobecnosti majú potrebu cítiť sa neobmedzovaní a v prípade, že sú okliesnení na určitý priestor, začínajú sa u nich prejavovať úzkosti, fóbie, nervozita. Najhoršie je asi to, že nikto z nás netuší ako dlho toto obdobie bude pretrvávať. Môže trvať dva týždne, no môže sa to natiahnuť aj o ďalšie týždne. Čo robiť a ako sa zabaviť ako sa k tomuto obdobiu postaviť som opísala v predchádzajúcom článku https://psychozdravie.sk/uzkosti-a-strach-pocas-korona-virusu/.

V tomto príspevku by som rada poukázala na výhody, ktoré nám plynú z pobytu doma. Tieto slová sú určené hlavne pre pacientov s duševnými ochoreniami, no informácie môžu byť zaujímavé aj pre zdravých ľudí. Je totiž nesmierne dôležité uvedomovať si, aké máme šťastie, že môžeme byť vo svojich domovoch aj keď s miernymi obmedzeniami. Mnohí z vás, ktorí ste boli hospitalizovaní na psychiatrii tak ako aj ja, si určite pamätáte uzatvorené a polo uzatvorené oddelenie. Ak ste nato pozabudli, pripomeniem vám, aké prísne pravidlá a opatrenia fungovali na týchto oddeleniach. Vstávať sme museli o šiestej, mali sme povinnú rozcvičku, či sme vládali alebo nie, nemohli sme si hocikedy ľahnúť, museli sme zotrvať v spoločných priestoroch, aby personál mal istotu, že nepreležíme celý deň a nezačnú sa nám robiť preležaniny. Nejakým spôsobom nás museli donútiť trošku sa socializovať, aby sme nezostávali zatvorení na izbách. Z uzatvoreného oddelenia sme sa von dostali iba v prípade, že nás vzali na nejaké vyšetrenie, inak sme poznali iba steny oddelenia. Ak ste mali šťastie a boli ste na liečení v lete, mohli ste byť na malom dvorčeku, ktorý bol súčasťou oddelenia. Z polo uzatvoreného oddelenia ste sa dostali von len v prípade, že vás vzala von sestra. Inak aj na tomto oddelení ste trávili čas iba medzi stenami a mnoho krát s pacientmi, ktorí vám neboli príjemní. A hospitalizácia trvala nekonečne dlhé týždne. Každý z nás by si práve teraz mal spomenúť na všetky tie obmedzenia, ktorými prechádzal počas hospitalizácie. Táto časť sa týka duševne chorých ľudí.

A tu budem pokračovať pre ľudí, ktorí možno strávili istý čas v nemocnici, či už z dôvodu operácie alebo iného ochorenia. Mnohí ľudia po operáciách sa nesmú celé dni pohnúť z postele, nesmú opustiť izbu alebo priestory nemocnice. Dokonca ich často nesmú navštíviť ani ich blízki. A teraz si vezmite koľko ľudí je dnes, v čase kedy sú zakázané návštevy v nemocniciach hospitalizovaných. Sú bez možnosti stretnutia s blízkymi, sú zatvorení medzi štyrmi stenami, nesmú ani na nádvorie nemocníc. Musia dodržiavať nemocničný režim a nemôžu byť na mieste, ktorého sa mnohí desia…nemôžu byť DOMA. 

Vyskúšajte naše TESTY TU.

Aby sme nepodliehali panike z obmedzení, aby sme nezostávali nervózni, podráždení a vystresovaní, mali by sme si uvedomovať aké vymoženosti prináša to, že môžeme byť doma, na mieste, kam sa mnohí počas týchto týždňov nedostanú. Môžeme vstávať kedy chceme, môžeme si urobiť jedlo, ktoré nám je po chuti, môžeme pozerať v telke to, čo nás baví a nemusíme sa prispôsobovať ďalším dvadsiatim ľuďom. Kedy chceme, vtedy si môžeme pospať, nikto nás neobmedzí v tom či si môžeme alebo nemôžeme ľahnúť. Môžeme telefonovať či skypovať s ostatnou rodinou či priateľmi, mnohí ani túto jednoduchú vymoženosť dnešnej doby nemajú. Kedykoľvek môžeme ísť nakúpiť potraviny a veci nevyhnutné k životu. Čiže ešte stále sa môžeme pohybovať aj po čerstvom vzduchu. V tomto období nám musí stačiť aj pätnásť minút, ale aj to je niečo a veľa ľudí čerstvý vzduch neucíti celé týždne. Väčšina z nás má svojich blízkych v poriadku a doma, takže sa nemusíme o nich obávať, no sú medzi nami aj takí, ktorí svojich blízkych tak skoro neuvidia ani nebudú počuť, práve pre už spomínaný zákaz návštev či už v nemocniciach, domovoch seniorov alebo v iných zariadeniach. Ďalším našim plusom je to, že sa môžeme doma venovať rôznym činnostiam, ktoré sú pre mnohých iba snom. 

Je toho veľmi veľa, prečo nemáme dôvod zostávať nervózni, podráždení, vystrašení či deprimovaní. Pevne verím, že toto si budeme každý deň počas nasledujúcich týždňov uvedomovať a pripomínať. A vďaka tomu možno upokojíme ostatných okolo nás a pokúsime sa ich rozveseliť, pretože v tomto momente, kedy sme v bezpečí našich domovov máme naozaj dôvod na pokoj a radosť. 

Prajem nám všetkým, aby sme to v pokoji prečkali a neustále si uvedomovali, že sme iba DOMA, nie vo väzení. 

Autorka: Renata I. Jančeková