Táto kategória zahŕňa veľmi širokú škálu významných odchýlok v osobnostných rysoch a správaní dospelých, ktoré majú dlhodobý až trvalý charakter. Prejavujú sa ako rigidné odpovede na širokú škálu sociálnych a osobných situácií. Postihnutý vníma, myslí, cíti a reaguje inak ako je bežné v jeho kultúre.

Vyskúšajte TEST TU.

Veľmi širokú podkategóriu predstavujú samotné špecifické poruchy osobnosti. Ide o ťažké poruchy osobnostnej konštitúcie ale aj tendencií v správaní človeka. Patrí tu napríklad paranoidná porucha osobnosti, pre ktorú je typická podozrievavosť, vzťahovačnosť a žiarlivosť. Paranoidný človek má sklon pripisovať aj neutrálnym činom negatívny význam, vzťahovať ich k sebe, v dôsledku čoho býva nepriateľský až agresívny. Histriónsku poruchu osobnosti zas charakterizuje tendencia k teatrálnosti, dramatizácii a neprestajná snaha o uznanie. Títo ľudia prežívajú k druhým len plytké a veľmi nestále city avšak vo vzťahu k sebe sú veľmi zraniteľní a svoje emočné prejavy navonok veľmi výrazne manifestujú. Veľmi známa je dissociálna porucha osobnosti. O ľuďoch s touto diagnózou sa zvykne hovoriť aj ako o psychopatoch. Neuznávajú sociálne záväzky voči iným a ich správanie sa výrazne vymyká spoločenským normám. Bývajú bezcitní, nemajú záujem o prežívanie iných, konajú nepriateľsky až agresívne. Berú ohľad na vlastné pohnútky a pri ich presadzovaní nemajú zábrany. Práve títo pacienti bývajú často páchateľmi násilných trestných činov.

Ďalšou podkategóriou sú poruchy návykov a impulzov. Ide o poruchy správania, ktoré sú charakteristické opakovaním impulzívnych činov bez jasnej motivácie. Toto správanie navyše poškodzuje záujmy pacienta alebo iných ľudí. Sám pacient ho však nedokáže ovládnuť. Patrí tu napríklad patologické hráčstvo, podpaľačstvo, kradnutie, ale aj zaujímavá porucha s názvom trichotilománia. Postihnutí touto chorobou trpia zvláštnym nutkaním trhať si vlasy alebo ochlpenie. Pacient trpí výrazným napätím a redukuje ho tým, že si postupne vytŕha vlasy.

Treťou veľkou podkategóriou sú poruchy sexuálnej identity a poruchy voľby sexuálneho objektu. Ide o psychické ochorenia, ktoré u väčšiny populácie vyvolávajú odpor. Dotýkajú sa totiž takej intímnej oblasti ako je sexualita a to patologickým spôsobom. Patria tu nasledujúce diagnózy:

• Transsexualizmus – túžba byť chápaný ako príslušník opačného pohlavia

• Transvestizmus – obliekanie a nosenie šiat opačného pohlavia

• Fetišizmus – používanie neživého objektu ako sexuálneho dráždidla

• Exhibicionizmus – tendencia odhaľovať svoje genitálie pred cudzími ľuďmi

• Voyeurizmus – tendencia pozorovať iných ľudí pri sexuálnych aktoch alebo v intímnych situáciách

• Pedofília – preferovanie detí ako sexuálnych objektov

• Sadomasochizmus – preferovanie sexuálnej aktivity, ktorá vyvoláva bolesť alebo ponižovanie

Terapia porúch osobnosti a správania dospelých

Ako sme spomínali v úvode, táto kategória porúch je vo väčšine prípadov veľmi rezistentná voči zmene. Ide o trvalé celoživotné tendencie vnímať, myslieť, cítiť a správať sa istým spôsobom. Psychoterapiou, prípadne kombináciou psychoterapie a farmakoterapie a za súčasnej dobrej spolupráce pacienta je možné niektoré extrémne symptómy do istej miery eliminovať a zvýšiť adaptabilitu pacienta. V mnohých prípadoch je však motivácia k liečbe prvotným problémom, na ktorý pri týchto diagnózach narážame. Pacienti mnohokrát nemajú potrebu vyhľadať pomoc, pretože nemajú pocit, že nejakým problémom trpia, prípadne vyhľadajú odborníka, aby im pomohol s druhotnými problémami, ktoré vznikajú v ich živote na podklade poruchy.

Farmakoterapia sa v týchto prípadoch orientuje viac na potlačenie symptómov ako na liečbu samotného ochorenia, napr. na elimináciu agresívneho správania. Psychoterapia býva spravidla dlhodobá, pričom sa zameriava na zmeny rigidných vzorcov správania a myslenia pacienta.

Príklad z praxe

Tamara vyrastala od útleho detstva v detskom domove. Bola najmladšia z troch súrodencov. Otec bol tyran, alkoholik, matka viedla tulácky, promiskuitný spôsob života. Obaja Tamarini súrodenci trpeli psychickými problémami, pre ktoré boli liečení ambulantne u psychiatra, najstarší brat bol dvakrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. U Tamary sa zvláštne správanie začalo objavovať v období puberty. Spočiatku mávala nevysvetliteľné zdravotné problémy, ktoré pred okolím veľmi dramatizovala. Objektívne však nijaký somatický nález preukázaný nebol. Tamara tvrdila, že zle počuje, chodila domov s rôznymi zraneniami, bývalo jej zle od žalúdka. Nikdy však nebola zistená nijaká príčina týchto zdravotných problémov. Jedného dňa dokonca upadla do bezvedomia. Bola k nej privolaná RZP a bola prevezená do nemocnice, kde sa prebrala pri pokuse o cievkovanie. Nijaká príčina bezvedomia opäť objavená nebola. Tamarino správanie bolo po návrate z nemocnice naďalej veľmi teatrálne, problémy zveličovala, sťažovala si na vzťahy s rovesníkmi, spolužiakmi i vychovávateľmi v detskom domove. Vyhľadala pomoc psychológa, pretože tvrdila, že nikto ju nemá rád, s nikým si nerozumie. Sama vyžadovala od ľudí starostlivosť, intenzívny záujem a pozornosť. Začali sa u nej objavovať priehľadné bájivé klamstvá. Ľuďom, ktorí ju nepoznali tvrdila, že je slávna speváčka, že má kapelu a máva koncerty. Vymýšľala si príbeh, ktorými sa snažila na seba upútať pozornosť. Od hospitalizácie navštevovala psychiatra, ktorý Tamare už ako dospelej stanovil diagnózu histriónska porucha osobnosti. Absolvovala niekoľko hospitalizácií na psychiatrii, pravidelne navštevuje psychiatra a dlhodobo je v procese psychoterapie. Všetky tieto intervencie však majú u Tamary len veľmi nepatrné pozitívne účinky.

Vyskúšajte test TU